Vyberal si z troch favoritiek.
RIMAVSKÉ BREZOVO. Do šou Farmár hľadá ženu sa prihlásil viac-menej zo zvedavosti. Podobnú reláciu sledoval na zahraničnom kanáli, zaujala ho, a tak si povedal, že to spolu so svojím spoločníkom a kamarátom Dušanom skúsia. Televízia však vybrala len jeho. Výzvu prijal a Slováci dychtivo sledovali, či si sympatický koniar nájde tú pravú. Na svoju farmu v Rimavskom Brezove si priviedol tri ženy - Janku, Danku a Silviu.
„Hľadal som ženu, ako sa zvykne hovoriť, do voza i do koča. Inteligentnú, milú, pracovitú, ktorá by mala porozumenie pre môj životný štýl, ktorý som si vybral," tvrdí tridsaťpäťročný Miloš. Vyučený chovateľ a jazdec koní si z tria dievčín tú svoju farmárku síce nevybral, ale lásku vraj už našiel. Či to bude tá pravá, ukáže až čas. Minimálne ďalšie dva roky ho čaká kopec práce pri zveľaďovaní svojej farmy, ktorá vyrástla v areáli opusteného, burinou a smeťami zasypaného štátneho majetku.
Z Veľkých Teriakoviec do Rimavského Brezova
Do Rimavského Brezova sa dostal náhodou. Hľadal si vhodné miesto, kde by mohol pokračovať vo svojom sne, ktorý si začal budovať vo Veľkých Teriakovciach, odkiaľ sa rozhodol z osobných dôvodov odísť. Túžil mať farmu, kde by choval kone a iné zvieratá, ktoré patria na gazdovský dvor.
„Kone a ja patríme k sebe. Aj môj starý otec choval kone, stará mama tiež milovala tieto ušľachtilé zvieratá. Už v piatej triede som začal navštevovať jazdecký klub. Raz, keď som išiel na preteky, zastavil som sa pri nej. Stále vidím ten obraz - sedela na vozíku a plakala od šťastia," spomína Miloš. Jeho puto ku koňom je silné. Prvý kôň sa volal Madon. Pomenoval po ňom i svoj jazdecký klub.
„Madon bol môj kamarát. Pretekali sme spolu, spávali sme spolu, bol veľmi prítulný. Už nežije a ja aj po rokoch na neho dosť často myslím. Kone majú citlivú dušu. Občas citlivejšiu ako niektorí ľudia," zamyslí sa Miloš.
Ruiny zmenili tvrdou prácou
Miloš a Dušan nie sú žiadni zbohatlíci, ktorí si kúpili obydlie a zvieratá, aby ukázali svetu, že na to majú. Kúpili ruiny, lebo boli presvedčení, že chcú žiť obklopení zvieratami a s mozoľmi na rukách. Niektorým odev z maštale zapácha, iným vonia. Objekt, ktorý kúpili, menia k lepšiemu a krajšiemu tvrdou prácou. Každé zarobené euro sa tu odzrkadlilo. Rozšírili stajne, postavili klubovňu pre členov Jazdeckého klubu Excel Madon i náhodných hostí, ktorých do gazdovského dvoru, nachádzajúceho sa hneď pri hlavnej ceste, zláka túžba vidieť naživo atmosféru vidieckeho života.
„Tešíme sa z obyčajných vecí. Napríklad z toho, keď k nám prídu deti, zdržia sa tu aj týždeň a domov si odnášajú okrem spomienok i lásku ku koňom," tvrdí Miloš. Dušan sa usmeje a súhlasne prikývne.
Dušan mu rozumie
Farma by ich neuživila. Chodia po Slovensku a podkúvajú kone.
„Niekedy vstávame o piatej ráno, postaráme sa o zvieratá, sadneme do auta, precestujeme pol Slovenska, odvedieme svoju prácu, potom sa večer vrátime domov, vyhrnieme si rukávy a poďho chovať i hnoj kydať. Farma nie je zábava, farma je tvrdá práca," prízvukuje Miloš, ktorý si občas na svoju či Dušanovu adresu vypočuje aj uštipačné poznámky. „Už sme si na to zvykli. Snažíme sa nepripúšťať si to k srdcu, ale napriek tomu, to občas zabolí," dodá.S Dušanom ho zoznámil ich spoločný koníček - kone.
„Jeho bratranec mal odísť do Talianka a nemal kde ustajniť kone. Dal si ich ku mne a Dušan sa začal o ne starať. Keď som sa rozhodol ísť hospodáriť do Rimavského Brezova, uvedomil som si, že sám to nezvládnem. Mám štyroch súrodencov, ale tých farma neláka, preto som oslovil Dušana, s ktorým sme boli na jednej vlnovej dĺžke. Spolu gazdujeme, držíme kasu, plánujeme, počítame," tvrdí Miloš.
Pustili sa aj do stavby ekodomčeka
Na farme majú vyše dvadsať koní. „Medzi nimi sú tri, ktoré patrili môjmu dobrému kamarátovi, ktorého zavraždili. Mal som ho rád a je pre nás cťou starať sa o jeho kone," hovorí Miloš. Robia hypoterapiu, vychádzky do prírody, pretekajú, chodia na výstavy a popritom sa pustili do výstavby ekologického domčeka, pri ktorom s nadšením pomáhajú aj dobrovoľníci.
„Podobný som videl u kamaráta. Postavil ho pre svojich synov, ktorí mali alergiu, Neskôr sa tento domček stal atrakciu pre verejnosť. Staviame ho z dreva, slamy a blata, do ktorého primiešame konský trus," približuje postup stavby sympatický farmár. Plánov do budúcnosti má veľa. Napríklad dokončiť starý mlyn, vybudovať reštauráciu, vylepšiť bývanie, jednoducho zveľadiť celú farmu.
„Je toho dosť nie na dva, ale aj na desať rokov. No pridržiavam sa starej múdrosti, že pomaly ďalej zájdeš," dodá farmár.
Mali problémy s podmytým svahom
Pred niekoľkými týždňami mali s Dušanom hlavy v smútku. Zosunul sa totiž svah pod cestou I. triedy, ktorá je hneď pri dome.
„Keďže dlhšie pršalo, voda podmyla pôdu, svah povolil a zem nám zasypala dvor i studne. Napokon to cestári opravili a na niekoľko dní aj obmedzili na tomto úseku rýchlosť. Je to však len dočasné riešenie, cesta by potrebovala väčšiu opravu, pretože v takomto stave je len otázkou času, kedy to opäť spadne," myslia si chlapi, ktorí požiadali o pomoc i starostku obce.
Neváhal by a prihlásil by sa opäť
Televízna šou Milošovi niečo dala a niečo vzala.
„O Rimavskom Brezove a našej farme sa dozvedeli tisíce Slovákov. Naša obec nie je diera a ani koniec sveta, ako sa o nej vyjadrila jedna z mojich favoritiek. Aj tu máme čo ukázať turistom. To je tá pozitívnejšia stránka môjho účinkovania v šou. Tá horšia je, že mi vzala súkromie. Ľudia na ulici ma spoznávajú a oslovujú. To mi trochu prekáža. Ale keby som sa mal opäť rozhodnúť, či sa prihlásim alebo nie, išiel by som do toho, ale nástojil by som na menších úpravách. Hovorí sa, čo ťa nepoloží, to ťa posilní. Pre mňa i Dušana to bola dobrá skúsenosť. Okrem iného sme pochopili aj to, čo dokážu strihy a vety vytrhnuté z kontextu. Televízny štáb však bol skvelý a touto cestou ich pozdravujem. Mojim dievčatám prajem, aby raz v živote stretli toho pravého," dodá na záver Miloš.
