Ružiná šokovala druholigistov

RUŽINÁ. Sedem výhier, šesť remíz a dve prehry v 15 majstrovských zápasoch II. ligy Východ. Na konte 27 bodov a zimovanie na vynikajúcej tretej priečke. To je stručná bilancia futbalovej jesene v podaní hráčov TJ Baník Ružiná.

Meno malej novohradskej obce s približne deväťsto obyvateľmi sa za tento rok poriadne zviditeľnilo. Najmä futbalové tímy z východného Slovenska doposiaľ ani netušili, kde sa táto dedinka môže nachádzať. Teraz už vedia, že sa tu hrá dobrý futbal a že zverenci skúseného lodivoda Vladimíra Rusnáka st., rodáka zo Stropkova, vedia každého súpera poriadne pohrýzť.

Na sklonku roka sme sa o futbalovej jeseni v podaní Ružinej a plánoch porozprávali s trénerom Vladimírom Rusnákom st.

Pred štartom do vyššej súťaže ste avizovali, že vašim cieľom je udomácniť sa v pokojnom strede tabuľky. Po jesennom zúčtovaní sa vaši zverenci vyšvihli na krásnu 3. priečku. Čo na to hovoríte?

- Od začiatku súťaže som si bol istý, že na stred tabuľky máme určite. Počas letnej prípravy sme mužstvo vhodne doplnili hráčmi Cabanom, Vaculčiakom, Antunovičom, Horváthom, Laukom a Valentýnim. V úvode sezóny sme sa nevyhli nováčikovskej dani. Chybu vidím aj v tom, že bolo naozaj krátke prípravné obdobie, počas ktorého sme odohrali len päť prípravných zápasov so slabšími súpermi. Tí našu pripravenosť nedokázali dostatočne preveriť.

Premiéru v II. lige Východ sme absolvovali na ihrisku lídra súťaže Spišskej Novej Vsi, kde sme prehrali. Podľa mňa sme tam však prekvapili a podali dobrý výkon. Potom sme sa už rozbehli, postupovali od zápasu k zápasu, pričom vrcholom jesene bol domáci zápas s Podbrezovou, ktorá je futbalovou baštou stredného Slovenska a považujem ju za najväčšieho favorita súťaže. Spomeniem aj dobré výkony vo Zvolene či doma so Starou Ľubovňou.

Ako som už spomenul, vyvrcholilo to domácim stretnutím s podbrezovským favoritom. Boli sme jednoznačným víťazom, aj keď len o gól. Vypracovali sme si niekoľko pekných šancí, pričom súper mal len jednu, aj to jedenástku. Takže 3. priečku po jeseni si naozaj zaslúžime. Hrali sme technický futbal, o čom svedčí aj počet vsietených gólov, zamerali sme sa najmä na ofenzívu a boje sa nám zvádzali lepšie s mužstvami, ktoré hrali tvorivý a kombinačný futbal.

Vo svojich jesenných vyjadreniach ste sa neraz nechali počuť, že tradičnou diagnózou vašich zverencov je uspokojenie sa, ktoré súperi neraz potrestajú.

- Áno. Aj po dlhej jesennej šnúre neprehratých zápasov som sa obával, že sa chlapci uspokoja. Snažili sme sa ich preto motivovať, aby na ihrisku odohrali v plnom nasadení 90 minút a nepripúšťali si, že sú už za vodou. Tlačili sme ich do maximálneho výkonu a môžem povedať, že sa nám to podarilo. Napokon, okrem zbabraného duelu v Trebišove sme podľa mňa na ihrisku boli vždy lepším mužstvom.

Maximálne ma sklamala remíza v Dolnej Ždani, pretože sme mali jednoznačne zvíťaziť. Po vylúčení domáceho hráča sa však naši chlapci tradične uspokojili, prestali behať, bojovať a tak sa sami pripravili o tri body. Rovnako tomu bolo aj v Žiline.

Pripravujete počas zimnej prestávky zmeny v kádri?

- Určité zmeny nastanú. Chlapci nám už síce avizovali, že by veľmi radi zostali pokope, ale k dvom-trom zmenám dôjde. Máme vytipovaných pár nových tvárí, ktorými by sme chceli káder oživiť.

Opäť sa však musím vrátiť k nevydarenému zápasu v Dolnej Ždani. Už pred ním prejavili niektoré kluby značný záujem o našich hráčov a práve na tomto zápase boli pozorovatelia. Chlapci sa mohli ukázať. Som presvedčený o tom, že niektorí majú aj na vyššie súťaže, ale len výkonnostne a nie psychicky. Práve v myslení a prístupe pár hráčov vidím veľké rezervy. Tiež by sme chceli do kádra zabudovať niekoľko domácich hráčov a tiež z okolia, aby sme náš futbal pre tunajších fanúšikov zatraktívnili.

Ružiná po prvýkrát účinkovala v Slovenskom pohári, no v Lipanoch príliš neoslnila. Čo sa stalo?

- V tomto stretnutí dostali priestor chlapci z lavičky. Hralo sa v utorok v Lipanoch a v sobotu sme cestovali na majstrovský zápas do Bardejova. Nechceli sme tak starších zbytočne unavovať. Napriek vysokej prehre však môžem povedať, že to bol kvalitný zápas, najmä v prvom polčase. Výrazne ho však ovplyvnili aj verdikty arbitrov.

Na druhej strane mal pre nás aj iný význam. Otestovali sme si kvalitu nášho druholigového súpera a naopak, my sme mu neukázali všetky naše tromfy. Napokon sme s ním v majstrovskom dueli remizovali.

Máte už päťročné skúsenosti s tímami v Novohrade. V minulosti ste štyri roky koučoval prvoligistov LAFC, rok ste v Ružinej. Je veľký rozdiel medzi týmito súťažami?

- Ani by som nepovedal. Skôr je veľmi malý a s výnimkou Trenčína sú mužstvá takmer vyrovnané. V Ružinej sme mali a aj máme talentovaných ligových hráčov. Som presvedčený o tom, že druholigisti by s prvoligistami hrali vyrovnanú partiu. II. liga je kvalitná a veľmi vyrovnaná súťaž a pôsobí v nej veľa ligových hráčov. Kluby majú silné béčka, pretože na majstrovských stretnutiach sú takmer vždy posilnené o hráčov z A mužstva.

Veľmi ma však mrzí rozhodnutie Únie ligových klubov, podľa ktorého béčka hrajú v nedeľu. Z hľadiska návštevnosti domácich zápasov nás to naozaj veľmi poškodilo. Okrem toho rozlosovanie súťaže vôbec nie je jasné a ľudia veľakrát netušia, či hráme v sobotu alebo nedeľu.

Aké sú vaše plány pred futbalovou jarou?

- Na jeseň sme herným výkonom naozaj prekvapili. Na východe mám veľa kamarátov a každý obdivoval, že hráme dobrý ofenzívny futbal. Obec Ružiná sa cez futbal dostala do povedomia východu, kde väčšina ani netušila, kde vôbec leží. Možnože počuli len o priehrade, ale nie o futbale. Máme najlepšieho strelca v súťaži - Mária Kuráka, ktorý ma na konte 9 gólov. Takže chceme napredovať, pokračovať v útočnom futbale, prilákať na zápasy čo najviac ľudí a dávať čo najviac gólov.

Je po komunálnych voľbách. Neobávate sa, že ovplyvnia aj futbalové dianie v Ružinej?

- Podľa mňa výmena na úrade v našom prípade vôbec nie je podstatná. Máme jedného veľkého a dobrého sponzora. Samozrejme, že ďakujem všetkým, ktorí nám pomáhali a pričinili sa o chod tunajšieho futbalu a to najmä Jánovi Iždinskému, Jurajovi Vitekovi, Ľubomírovi Strečkovi, Ivanovi Klimentovi, Jánovi Pivkovi, Pavlovi Pračkovi, Jozefovi Líškovi st., Ondrejovi Klimentovi a Petrovi Babinskému.

Jedno meno však musím vyzdvihnúť zvlášť. Je to Jožko Líška ml., vďaka ktorému je Ružiná futbalovo známa aj za hranicami regiónu. Bez jeho najmä finančnej pomoci by túto náročnú súťaž nebolo možné utiahnuť. Okrem toho vie vždy dať dokopy partiu dobrých futbalistov. Sme priatelia a veľmi dobre sa mi s ním spolupracuje. Sme si blízki športovo i ľudsky. Takže som naozaj rád, že v Ružinej môžem pôsobiť a podarilo sa nám dosiahnuť historický úspech tunajšieho futbalu. Som tu spokojný, šťastný a tiež sa mi darí. Ak by som mal označiť svoje najlepšie futbalové pôsobiská, tak sú to jednoznačne Ružomberok a Ružiná. Cítim sa tu ako doma a plánujem tu zotrvať.

Nedá mi však nespomenúť aj negatíva. Niektorí hráči sa naozaj nevedia správať a oceniť podmienky, ktoré im sponzor vytvoril. Veľakrát neakceptujú, čo sa im povie a doslova drzo sponzora otravujú. Mali by si uvedomiť, že je neľahká doba a pre šport zvlášť a napriek tomu sa v Ružinej vždy slovo dodrží. Tiež sa mi nepáči, že futbal, ktorý by mal v malej dedine ľudí spájať, ich skôr rozdeľuje na tábory. Vládne tu nenávisť a závisť. Mám pocit, že veľa ľudí sa tu nedokáže z úspechov iných úprimne tešiť. Namiesto toho, aby boli vďační za to, že si môžu prísť cez víkend vychutnať naozaj kvalitný futbal do pekne vybudovaného areálu, ktorý máme tiež vďaka Jozefovi Líškovi ml., tak sú falošní a vytvárajú zlú atmosféru.

Som aj športovým riaditeľom TJ Baník Ružiná a je smutné, že keď potrebujem zohnať usporiadateľskú službu na majstrovský zápas, tak musíme obehať celú dedinu a aj tak máme problém. Naši neprajníci by si mali predovšetkým uvedomiť, že nikto tu futbal nerobí pre seba, ale predovšetkým pre ľudí. A to, čo sa dosiahlo v Ružinej, sa naozaj dosiahne len v máloktorej dedine.