Rodisko jej prirástlo k srdcu, podobne ako ľudia, ktorí tu žili alebo žijú. Hoci Anna nemá rada oslovenie spisovateľka, nepochybne ňou je. Jej romány sa čítajú ľahko a zanechajú v čitateľoch silný dojem.
VEĽKÝ KRTÍŠ. K písaniu ju priviedla láska k otcovi a rodnému kraju. Veľa rokov v nej zrela myšlienka sadnúť si k stolu a dať svoje myšlienky na papier. Pani Anna bola učiteľkou. Práca s deťmi nebola pre ňu len povolaním, ale aj poslaním.
Tešila sa na každý deň v škole. Žiaci znamenali pre ňu všetko. Aj Anna pre nich. Bola nielen učiteľkou, ale i kamarátkou a druhou mamou. Rada poradila, vypočula si ich a pofúkala krehkú detskú dušu. Pred troma rokmi odišla do dôchodku. Mala viacej voľného času, a tak si začala plniť sen a sľub, ktorý dala svojmu otcovi. Jej prvý román má názov Zlomená ruža. Druhý sa volá Cesta za snom. Pani Anna sa však necíti byť spisovateľkou.
„Som len obyčajná žena, ktorá miluje svoju rodinu, Boha a váži si dobrých a skromných ľudí," hovorí Anna Kollárová Cielová.
Na cintoríne dala svojmu otcovi sľub
Vyrastala v malej dedine v okrese Veľký Krtíš, v Príbelciach. Keď mala osem rokov, vybrala sa so svojim otcom na Pamiatku zosnulých zapáliť na hroboch svojich blízkych sviečky.
Pri jednom z hrobov si od otca vypočula dojímavý príbeh. „V hrobe s bielym náhrobným kameňom ležala mama môjho otecka. Zomrela mladá, mala len dvadsaťštyri rokov. Hoci žila krátko, niesla na svojich pleciach ťažký kríž. Jej rodičia pochádzali z bohatej gazdovskej rodiny a Marka sa zaľúbila do chudobného chlapca. Jej mama šťastiu dvoch ľudí nepriala a veľmi im strpčovala život," približuje príbeh, ktorý si ako dievčatko vypočula pri hrobe.
Rozprávanie jej otca ju natoľko dojalo, že hneď, ako si ho vypočula, prisľúbila otcovi, že raz o tom napíše knihu.
„Spomínam si na to, akoby to bolo dnes. Otec sa vtedy usmial, vzal ma na ruky, privinul si ma k sebe a povedal: Ale čo nepovieš? Ani som nevedel, že máme doma malú spisovateľku. Možno mi v tej chvíli neveril, že raz o tragickej láske mojich starých rodičov napíšem knihu. No ja som svoj sľub dodržala. Škoda len, že sa toho už môj otec nedožil," povzdychne si pani Anna.
Knihu jej vydali deti
Najskôr si myslela, že knihu daruje len svojim najbližším a postačí dvadsať kusov. Mýlila sa. Jej rodinu román dojal a chceli, aby sa o dobe, v ktorej žili ich predkovia, dozvedeli aj iní, preto pomohli svojej mame román vydať. Zlomená ruža vyšla v náklade dvesto kusov. Tí, čo si ju prečítali, sa svorne zhodujú v tom, že ide o príbeh, ktorý musíte prečítať jedných dychom a neubránite sa pri ňom slzám.
„Nikdy nezabudnem na moment, keď mi jedna starká, ktorá má už osemdesiat rokov a počas celého života čítala len náboženské knihy, povedala: Anna moja, dobre a pravdivo si to napísala,“ hovorí spisovateľka. Snažila sa čo najvernejšie opísať dobu, v ktorej žili jej starí rodičia. Do doby, keď majetok ľudí rozdeľoval, ale i zbližoval.
Keď sa mladí ľudia nebrali len z lásky, ale len preto, aby sa spojili polia i mešce v truhlici. Jej starí rodičia nie sú jediní, ktorí pocítili absurdnosti tej doby.
To, čo cítila, opísala vo svojich dielach
Zlomená ruža je príbehom tragickej lásky dvoch mladých ľudí, Pavla a Márie, ktorý sa odohráva začiatkom minulého storočia na juhu Slovenska v malej dedinke Príbelce. Je to príbeh, ktorý napísal sám život.
Čitateľ sa zoznámi s osudmi obyčajných ľudí, ich zvykmi, národným a náboženským povedomím charakterizujúcim obdobie, v ktorom sa dej odohráva. Autorka knihy napísala román, ktorý je nevtieravo poučný a dáva čitateľovi možnosť porovnávať charaktery ľudí.
Úryvok z knihy Zlomená ruža
Prisadli si k nej a Pavel rozprával. Ona sa dívala na nich svojimi zažltnutými očami a po lícach jej stekali slzy. Chytili jej ruku a ona slabučkým hlasom povedala: „Ľúbim vás, nakloňte sa ku mne, nech vás naposledy pobozkám." Pavel chytil maličkého nad ňu a ona ho pobozkala a povedala: „Zbohom, môj anjelik." Potom jej Pavel chytil hlavu a zasypal jej žltú tvár bozkami. Obaja bez slova plakali. V ich bozkoch bola všetka ich láska. Ustráchaný Palík sa díval na svojich rodičov, nechápajúc, čo sa deje.
Pozrel sa, ako mamička leží, ako ju ocko bozkáva, ako spolu plačú. To temperamentné, veselé chlapča, ktoré malo toľko otázok, ktoré sa vždy smialo, výskalo a tak veľa rozprávalo, teraz stálo pri posteli a nevydalo ani hlások. Jeho očká sa vpíjali do mamičkinej tváre, akoby si mali navždy zapamätať ten obraz.
Anna Kolárová Cieľová
„Zlomená ruža je vyjadrením a obhajobou lásky vo všetkých jej podobách. Či už sa jedná o lásku k Bohu, lásku medzi mužom a ženou, lásku medzi rodičmi a deťmi, súrodeneckú lásku, ale i lásku k zemi, práci a prírode. V románe som sa snažila vylíčiť obyčajných ľudí s ich každodennými starosťami a radosťami, hĺbkou ich myslenia a pohnútky určujúce ich konanie," hovorí Anna. Jej knihy sa čítajú ľahko, možno preto, že boli písané s láskou.
„Učila som chémiu, telocvik a náboženskú výchovu. Čiže predmety, ktoré majú k slovenčine a k slohovým prácam ďaleko. Napriek tomu som nikdy nemala problémy so štylizovaním. To, čo som cítila vo svojom srdci, som vedela bez problémov dať aj na papier," dodá sympatická dáma z Veľkého Krtíša.
Jej otec prešiel ťažkými skúškami
Okolo niektorých spisovateľov sa na Slovensku robieva veľa kriku. Niekedy skutočne k napísaniu románu na Slovensku človek nemusí mať ani talent. Stačia peniaze a kontakty. Najlepšou známkou pre spisovateľa nie je počet predaných kníh, ale dojmy, ktoré dielo v čitateľovi zanechá. A Annine diela zanechajú hlboké dojmy.
Jej druhý román Cesta za snom je prirodzeným pokračovaním prvého. Ústrednou postavou je mladý muž Pavel.
Jeho veľká láska ku knihám a vzdelaniu ho mnohokrát stavajú do konfrontácie s tradičnými hodnotami a životnými ideálmi dediny. Pavlovým veľkým snom je stať sa lekárom. Zložitosť jeho cesty k vytúženému cieľu je vykreslená na pozadí historických premien po 2. svetovej vojne a v kontexte s osobným a rodinným životom.
„Ten mladý muž je môj otec, ktorému sa napokon splnil sen. Stal sa lekárom a nás, svoje deti, celý život učil tomu, aby sme si šli za svojim cieľom, ale nikdy pritom nepošliapali morálne i ľudské hodnoty, ktoré nám s láskou vštepovali obidvaja rodičia," dodá Anna.
Biela studňa
Patrí k autorom, ktorým je blízke dedinské prostredie. To sa hlboko vpísalo do jej citlivej duše, preto aj jej tretie dielo, ktoré práve tvorí, bude z tohto prostredia.
„Príbelce sú studnicou, ktorá sa podľa mňa ani nedá vyčerpať. Sú opradené zvykmi, príbehmi, tradíciami, legendami a povesťami. A nielen to, s Príbelcami sú spojené aj viaceré významné osobnosti slovenských dejín, ako napríklad Ján Čaplovič, Viliam Paulíny - Tóth, Janko Kráľ, Ján Rotarides a ďalší. Príbelce sú bohaté aj na množstvo prírodných zvláštností a majú zaregistrované tri maloplošné chránené územia: gaštany jedlé, chránený areál Holica s výskytom jaseňa mannového a prírodný útvar Kamenná žena. A čo je najdôležitejšie, žijú tam skvelí ľudia. Tak vidíte, je naozaj o čom písať ,“ dodala s úsmevom na záver pani Anna.
