Gabriel je pyšný na všetky. Život bez nich si nevie predstaviť.
LUČENEC. K poštovým holubom ho ťahalo už od detstva. Chovateľská vášeň mu vydržala viac ako tridsať rokov. Vo svojom holubníku denne trávi hodiny. Pozná každého svojho miláčika. Niektoré holuby z jeho chovu dosahujú špičkové výkony. Gabriel Bargel získal s nimi rôzne ocenenia. Jeho prvé holuby boli mestské.
„V Lučenci sme spolu s kamarátmi dôverne poznali všetky hniezda. Lozili sme po rôznych vežiach a povalách a vyberali mladé. Prvý holubník som si postavil ako osemročný. Tešil som sa z každého jedného prírastku," hovorí Lučenčan.
Holuby mu vrátili chuť žiť
Keď sa oženil, zavesil holubárstvo na klinec. Na dlhých osemnásť rokov. „S rodinou prišli iné starosti. Staval som dom a snažil sa dať rodine maximum. Zlom nastal pred desiatimi rokmi. Ochorel som, prestalo ma poslúchať srdce. Ako som tak ležal v nemocnici, pozeral som na holuby za oknom. Vtedy som si uvedomil, čo pre mňa znamenajú a zaumienil som si, že ak to prežijem a vrátim sa domov, začnem ich opäť chovať," spomína pán Gabriel. Šťastena stála pri ňom. Vyliečil sa a obnovil svoj chov. Holubárstvo mu opäť vrátilo chuť do života.
Späť ich vraj poháňa láska
Gabriel si starostlivo vedie rodokmeň svojich obľúbencov, tak ako každý chovateľ. To preto, aby vytvoril čo najlepšie genetické podmienky pre novú generáciu. V ďalšom chove zostávajú len tie najlepšie jedince.
„My, holubári, sa roky snažíme prísť na fintu, ktoré holuby lietajú najlepšie. Doteraz sa napríklad nevie, ako si vlastne nájdu cestu domov. O tom, ako sa orientujú v neznámom teréne, bolo vypracovaných niekoľko hypotéz. Napríklad aj tá, že ich severojužnú orientáciu zaisťuje schopnosť vnímať zemský magnetizmus a východozápadnú zase vnímajú podľa polohy Slnka. No sú to len hypotézy. Hovorí sa aj to, že láska dokáže prekonať aj tie najdlhšie vzdialenosti. Pri holuboch to platí dvojnásobne. Žijú v pároch, pričom každý holub je tej svojej verný. Majú radi aj svojho chovateľa. Tie moje mi občas tak hrkútajú, že na nich žiarlia aj ich partneri," usmeje sa chovateľ.
Škodia im dravce a počasie
Holub poštový ma vyvinutý inštinkt a je veľmi inteligentný. Má však aj mnoho nepriateľov. „Tými najväčšími sú dravce a počasie, no neraz aj zlí ľudia. Veľa holubov sa mi domov vrátilo s brokmi v tele. No môže sa stať, že sa domov ani nevrátia, lebo ich zlákajú kŕdle iných holubov," tvrdí Gabriel. Po dobré rady chodí ku svojim kolegom do Maďarska.
„Maďari vám toho povedia viac ako Slováci. Naši chovatelia sa neradi delia so svojimi skúsenosťami. Vládne medzi nimi rivalita. Chovanie holubov je finančne náročný koníček, no občas sa niekomu podarí vychovať majstra a výhodne ho predať. V Belgicku sa chovu holubov venujú mnohé rodiny. Túto krajinu možno považovať za kolísku ich chovu. Boli medzi prvými, ktorí zorganizovali preteky. Tam sa už súťaží o veľké peniaze," hovorí chovateľ. Manželka ho v jeho koníčku podporuje, no niektorí susedia nie sú až takí tolerantní. „Holuby musia denne lietať a to niektorým prekáža. Preto by som ich chcel poprosiť o zhovievavosť," tvrdí holubár.
Preletia aj tisíc kilometrov
Vo svojom holubníku má dvesto poštových holubov a desať okrasných párov. „Tento sa z Prahy vrátil za päť hodín. A tento preletel vyše tisíc kilometrov za dvanásť hodín. Každý chovateľ má radosť z toho, keď ten jeho je najlepší. V auguste sa môj holub zúčastnil na majstrovstvách sveta, ktoré boli v Poľsku. Skončil na dvanástom mieste. Slušné umiestnenie. Každé dva roky sa uskutočňuje olympiáda poštových holubov. Holuby, ktoré sa jej zúčastnia, sa spoločne zalietavajú, a tak majú na tréning rovnaké podmienky. Tu sa ukáže, či pochádzajú z dobrého rodokmeňa. Aby bol holub výborný, musí mať fyzickú aj psychickú kondíciu. Potrebujú kvalitné krmivo, lieky, vitamíny i očkovacie látky. Keď sa vrátia z pretekov, prídu vysilené. Vtedy im treba dávať stravu postupne. Holuby dokážu letieť rýchlosťou až sto kilometrov za hodinu. Maratónci na takzvané dlhé trate dokážu naraz preletieť aj tisíc kilometrov. Moje prekonali už aj väčšiu vzdialenosť," usmeje sa Gabriel.
Chcel by byť prvý na olympiáde
Na Slovensku je vyše štyritisíc holubárov a tridsaťdva oblastných združení. Každý rok sa na Slovensku uskutočnia desiatky pretekov a desiatky výstav. Gabriel Bargel je členom Oblastnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov vo Fiľakove. No a keďže v Lučenci je jediným chovateľom holubov, základnú organizáciu, ktorej je Gabriel predsedom, majú v Tomášovciach, kde štvrtého decembra usporiadali výstavu holubov. Zúčastnilo sa jej okolo päťdesiat chovateľov a pán Gabriel si z nej priniesol až trinásť ocenení.
„Isteže, tieto umiestnenia a diplomy potešia. No nie sú tým hnacím motorom, ktorý vás ženie vpred. Tým je láska k holubom, ktoré vám ju vedia opätovať," tvrdí holubár z Lučenca, ktorého snom je raz stáť na stupni pre olympijského víťaza.
