Zamestnancov aj podnikateľov čakajú zmeny v zdaňovaní príjmov

LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA/VEĽKÝ KRTÍŠ. Občanov ako aj podnikateľovčakajú v tomto roku viaceré zmeny v zdaňovaní ich príjmov. Od januára totiž nadobudla účinnosť novela zákona o dani zpríjmov, v rámci ktorej ministerstvo financií pripravilo zrušenie viacerých výnimiek v zdaňovaní príjmov, čo by podľa ministra financií Ivana Mikloša malo pomôcť ozdraviťrozvrátené verejné financie a zlepšiť daňový systém.

Novela zákona obsahuje obmedzenie niektorých výhod a výnimiek zo zdanenia. Od začiatku roka sa tak napríklad ruší možnosť zníženia základu dane zdravotníckych pracovníkov o náklady na špecializačné vzdelávanie. Doterajšie oslobodenie od dane do výšky 5-násobku životného minima sa podľa nových pravidiel pri vymedzených príjmoch nahradzuje pevne stanovenou sumou vo výške 500 eur.

Rovnako sa zjednocujú paušálne výdavky u fyzických osôb s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na jednotnú výšku 40 %. Podľa nových pravidiel sa ruší aj oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľností, v ktorých mal predávajúci trvalý pobyt najmenej dva roky a zmeny sa dotknú aj nezdaniteľných časti základu dane, ktoré si môžu daňovníci uplatniť.

Ministerstvo totiž pripravilo obmedzenie uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku len na tzv. aktívne príjmy. Jednou zo zmien je aj zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie. Plánované zmeny v zdaňovaní príjmov predstavil minister financií Ivan Mikloš v polovici vlaňajšieho augusta.

Niektorými z návrhov sa neskôr zaoberali vládne strany aj na rokovaniach koaličných rád. Rezort financií následne upustil napríklad od pôvodného zámeru zjednotiť a znížiť výšku paušálnych výdavkov na 30 %, či ponechal nezdanené príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré predávajúci vlastnil počas piatich rokov, alebo nadobudol dedením. Novela zákona o dani z príjmov je súčasťou konsolidačného balíka vlády Ivety Radičovej, ktorého cieľom je znížiť deficit verejných financií z minuloročných takmer 8 % na tohtoročných 4,9 % hrubého domáceho produktu.