Prvé futbalové kroky absolvoval vo Fiľakove. Na jeseň bol platnou posilou prvoligového dorastu bratislavského Slovana. Na jar už bude zarezávať medzi juniormi. Tiborovi Molnárovi do mužského tímu „belasých" tak chýba len krôčik.
FIĽAKOVO.Talentovaný futbalista z Fiľakova Tibor Molnár najprv v drese Interu a neskôr Slovanu potvrdil, že má dobrý nos na góly. Najlepšie sa mu darí na stopérskom poste. Ambiciózny športovec sa netají smelými futbalovými i študijnými plánmi. Jeho cieľom je v budúcnosti hrať najvyššiu domácu respektíve zahraničnú súťaž a úspešne absolvovať vysokú školu.
Posledné štyri roky futbalovo vyrastáš v Bratislave. Po rozpade Interu dva roky pôsobíš v doraste Slovanu. Ako hodnotíš svoje športové účinkovanie v hlavnom meste?
- Spočiatku to vôbec nebolo jednoduché. Nové prostredie v škole, na internáte, nový futbalový klub... Začínal som v bratislavskom Interi, kde bola výchova mládeže na veľmi slušnej úrovni tak vybavením, tréningovými plochami, ako aj zázemím. Zároveň tam pôsobili veľmi dobrí tréneri, ktorí fakt hľadeli na kvalitu a rast jednotlivcov.
Rád spomínam na pánov Šuchančoka a Brezíka, ktorí mi umožnili zahrať si najskôr 1. dorasteneckú ligu medzi 17 a neskôr už aj medzi 19-ročnými. Bola to generácia, kde pôsobili takí hráči, ktorí dnes už stabilne hrávajú v popredných slovenských súťažiach, napr. Johancsik dnes strieľa góly v Petržalke, Práznovský bol dokonca posledný polrok neďaleko v Rimavskej Sobote. V každom prípade by som to však bez driny a poctivého tréningu ani ja nedokázal. Naozaj nebolo ľahké prepracovať sa do základnej jedenástky. Som rád, že sa mi to podarilo.
Bohužiaľ, po dvoch rokoch sa Inter rozpadol. Mnohí dobrí futbalisti sa roztrúsili alebo ukončili kariéru. Napokon, aj v Bratislave športové kluby skôr zanikajú, ako vznikajú. Napríklad aj Venglošova futbalová akadémia skončila. Ja som však mal šťastie. Spolu s tromi spoluhráčmi ma vybrali do Slovanu. Opäť nasledovalo prebíjanie sa do základnej zostavy. Otec mi však vždy zdôrazňoval, že musím na sebe poctivo pracovať a výsledok sa určite dostaví. To sa aj potvrdilo. Postupne som sa dostal aj do základu dorasteneckého ligového tímu Slovana Bratislava.
Od jari budeš pôsobiť v juniorskom tíme Slovana. Medzi mužov je to už len krôčik. Je to pre teba veľká výzva?
- Určite som rád, že si ma tréner Maixner vybral do svojho tímu. Fakt je to iba krôčik kmužstvu dospelých. Vlani som už snimi odohral dva zápasy. Je naozaj zaujímavé sledovať či dokonca byť spoluhráčom ligistov, ako napríklad Králika, a hrať vstopérskej dvojici sJánošíkom. Je to pre mňa obrovská výzva dostať sa do mužstva dospelých. Verím však, že tvrdá práca apoctivý tréning prinesie požadované ovocie. Keď človek naozaj niečo veľmi chce aide za svojím cieľom, tak sa dá vživote veľa dosiahnuť.
Na akom poste sa cítiš najlepšie ?
- Najradšej hrávam v zadných radoch, konkrétne stopéra. Myslím si, že z tejto pozície viem najlepšie využiť svoje pozitíva. Dokonca som ako stopér dal sezónne 5-6 gólov hlavne po rohových kopoch, kde som využil svoj dobrý výskok a hlavičkovanie. Hrával som však aj na postoch krajných obrancov, sem-tam aj v zálohe.
Nedávno si patril medzi zverencov kouča Ďusa Šimona, ktorý je veľmi dobre známy novohradskej futbalovej verejnosti. Ako sa ti s ním spolupracovalo?
- Mne sa s ním pracovalo veľmi dobre. Je pre mňa vzorom, ako sa môže niekto z malého mesta, akým je Lučenec či Fiľakovo, prebojovať až do národného tímu a byť uznávaným futbalistom doma i v zahraničí. Mám ho rád ako trénera aj ako človeka. Vďačím mu za veľa. Najmä po prechode do Slovana som od neho dostal veľa cenných rád. V mojej doterajšej futbalovej kariére patrí pre mňa medzi najlepších trénerov. Škoda, že už nepôsobí v Slovane.
Čo hovoríš na terajšieho trénera Jozefa Majoroša?
- Majoroš je dobrý tréner, prísny, ktorý si u chlapcov získal rešpekt. Aj vďaka tomu sme po jeseni v 1. dorasteneckej lige na 2. priečke, pričom na Prešov strácame len 2 body. Tréningový proces bol však pestrejší s Ďusom Šimonom.
Končíš gymnázium. Zrejme plánuješ vysokoškolské štúdium.
- Áno. Je to ďalšia veľká výzva v mojom živote v tomto roku. Najprv však musím úspešne zmaturovať. Moje predstavy majú rôzne smery. Právo, fakulta telesnej výchovy, možno niečo blízke technickým vedám. Ešte mám trošku času na rozmýšľanie.
Je ťažké skĺbiť štúdium so športom?
- Určite to nie je jednoduché. Našťastie sa pomerne rýchlo učím. Keďže mám dobrý prospech vškole, tak aj triedna profesorka s riaditeľkou sú viac chápavé. Uvoľňujú ma na tréningy, týždenne dvakrát aj dvojfázovo, alebo keď cestujeme vpiatok na zápasy na východ Slovenska.
Aké sú tvoje futbalové plány? Vidíš svoju budúcnosť práve v športe alebo by si sa chcel presadiť v inej sfére?
- Dobrá otázka, na ktorú dnes neviem jednoznačne odpovedať. Určite by som rád hrával Corgoň ligu za ŠK Slovan Bratislava. Bol by som spokojný, keby to bola najvyššia súťaž na Slovensku alebo vzahraničí. Som si však vedomý, že na to musím vynaložiť veľa úsilia atiež je potrebné šťastie. Presadiť sa vsilnej konkurencii nie je jednoduché. Tiež ma musia obchádzať zranenia. Je to naozaj veľa faktorov apreto dnes je pre mňa dôležité už spomínané štúdium na vysokej škole, aby som sa vedel uplatniť aj mimo futbalu. Často sa rozprávam sKornelom Salátom, Filipom Kissom záčka Slovanu, ktorí sú moji priatelia. Zaujíma ma, ako to vidia oni, čo všetko museli obetovať apodriadiť svojim cieľom.
Zrejme viacej času stráviš v Bratislave ako doma vo Fiľakove, kde si s futbalom začínal. Sleduješ aj fiľakovský futbal? Čo naň hovoríš?
- Áno, je to pravda. Počas sezóny som doma vo Fiľakove veľmi málo. Som však vďačný za každú chvíľku, ktorú môžem stráviť so svojou rodinou. Pravdaže sledujem aj fiľakovský futbal, veď som tu hrával a vyrastal. Dnes už v mužskom tíme hrajú moji rovesníci, bývalí spoluhráči zo žiackych rokov. Je však veľmi smutné vidieť také mesto ako Fiľakovo na konci tabuľky. Dúfam, že na jeseň nazbierali potrebné skúsenosti, v jarnej časti sa to odzrkadlí a skončia aspoň v strede tabuľky.
Kto je tvojou motiváciou a kto ťa najviac podporuje v športovom napredovaní?
- Mojou motiváciou sú veľkí hráči, akými sú napríklad Cristian Ronaldo alebo Sergio Ramos. Tiež všetci tí, ktorí niečo chceli a aj to svojou snahou a prácou dosiahli.
Najviac ma podporuje moja rodina a moji najbližší, ktorí sa úprimne tešia z mojich športových a študijných výsledkov. Najviac však môžem ďakovať môjmu otcovi, ktorý mi pomáha a radí v každej situácii.
