RIMAVSKÁ SOBOTA. Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote okrem rozsiahlych zbierkových fondov a cennej historickej knižnice spravuje aj zaujímavý a bohatý archívny fond. V ňom zastúpené archívne dokumenty sú pozoruhodným svedectvom doby. Práve tieto vzácnosti si môžu návštevníci pozrieť v múzeu
v januári.
Mnohé predmety z archívu boli kedysi bežnou súčasťou života a sú pre svoje obdobie charakteristické. Iné sú zriedkavejšie a vytratili sa spolu s ľuďmi, do ktorých osudu zasiahli alebo na ktorých život sa vzťahovali.
Plagát zobrazuje atmosféru obdobia
„Ponúkame výber niekoľkých vizuálne i obsahovo zaujímavých dokumentov z archívu GMM z obdobia 40. rokov 20. storočia. Prvým je plagát Rozsievač kúkoľa z obdobia existencie vojnového Slovenského štátu. Poskytuje veľmi výstižné svedectvo o atmosfére obdobia a ideológii, ktorá v nej panovala. Slovenská republika 9. septembra 1941 prijala Židovský kódex, ktorý predstavoval rozsiahle obmedzenie občianskych, ale i základných ľudských práv Židov. Bolo tiež potrebné presvedčiť verejnosť o opodstatnenosti takýchto opatrení. To sa dalo dosiahnuť podnietením nenávisti a odporu. Okrem propagandistickej kampane v denníkoch a rozhlase sa na tento účel využívali i takéto plagáty,“ informoval Ján Aláč z GMM.
Zaujímavé predmety z vojnových čias
Koniec 2. svetovej vojny sa okrem oslobodenia spája i s rozhodnutiami konfiškačných komisií alebo odnímaním viacerých práv niektorým občanom, ale i celým skupinám obyvateľov štátu. Štefanovi Réthymu bolo na základe jeho maďarskej národnosti uprené právo voliť. V tom čase bol pre svoju národnosť, podobne ako tisícky iných, vnímaný na úrovni nepriateľa štátu. Pritom je paradoxné, že v roku 1965 mu prezident Československej socialistickej republiky Antonín Novotný udelil Pamätnú medailu k 20. výročiu oslobodenia ČSSR, ktorá sa udeľovala za mimoriadne zásluhy v boji proti fašizmu so zbraňou v ruke, svedectvo o čom je tiež v archíve múzea.
Iným sa dostalo za ich postoje a činy v období 2. svetovej vojny ocenenie prakticky tesne po jej skončení. Príkladom je dekrét k vyznamenaniu Československý válečný kříž 1939 udelený čatárovi v zálohe Jozefovi Elznicovi 10. januára 1947. Dekrét je podpísaný generálom Ludvíkom Svobodom. Podľa Aláča Československý válečný kříž 1939 bol zriadený rozhodnutím vlády Československej republiky z 20. decembra 1940 s úpravou stanov jeho udeľovania vládnym nariadením z 18. januára 1949. Udeľoval sa za zásluhy v bojoch za oslobodenie Československa v období od roku 1939. Mohli ho získať československí štátni príslušníci vo vlasti - jednotlivci, ale i celé jednotky československej armády v zahraničí. Od roku 1948 sa udeľoval aj príslušníkom spojeneckých armád. Udeľovaný bol za preukázaný vynikajúci a úspešný bojový alebo veliteľský čin, pri ktorom bol držiteľ vystavený nebezpečenstvu ohrozenia života alebo svoj život obetoval.
