Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Pri Lučenci a Klenovci sa odohrávali ťažké boje

V januári 1944 oslobodili Lučenec i Klenovec. Historik Jozef Drenko sa z dostupných materiálov snažil čo najvernejšie zachytiť fakty a atmosféru bojov v Lučenci. Priamy účastník vojny Július Mieška všetku tú hrôzu prežil.

Július Mieška. Keď sa pridal k povstalcom, mal sedemnásť rokov.Július Mieška. Keď sa pridal k povstalcom, mal sedemnásť rokov. (Zdroj: ZITA SURÁKOVÁ)

Keď sa pridal k povstalcom, mal sedemnásť rokov. Dnes má osemdesiattri.

LUČENEC/KLENOVEC. Od skončenia druhej svetovej vojny uplynie v tomto roku už šesťdesiatšesť rokov. Priamych účastníkov vojny ubúda. Vymierajú. S nimi odchádzajú príbehy i spomienky na dobu, ktorá bolestivo zasiahla do osudov miliónov ľudí. No sú medzi nami takí, ktorí chcú momenty z doby minulej zachovať aj pre budúce generácie.

Jedným z nich je historik Jozef Drenko, ktorý je zároveň kronikárom mesta Lučenec. Študoval archívy a zbieral záznamy, aby čo najpresnejšie zachytil momenty z oslobodenia Lučenca. Nám sa zas podarilo nájsť Júliusa Miešku, pamätníka vojny.

Skryť Vypnúť reklamu

Dôchodca z Lučenca mal na sklonku druhej svetovej vojny sedemnásť rokov. Bol partizánom. Dnes má osemdesiattri. Každý rok sa dvakrát príde pokloniť k pomníku padlých hrdinov s menom i bez mena. V polovici januára, kedy oslobodili Lučenec, a v máji, kedy skončila vojna. „Z roka na rok je nás pri pietnom akte menej," tvrdí dôchodca.

Lučenec bol strategickým mestom

Lučenec bol dôležitou križovatkou cestných a železničných komunikácií. Nemci si tento fakt uvedomovali, a preto chceli mesto udržať za každú cenu. Už začiatkom októbra Lučenčania vedeli, že front je blízko. Siedmeho októbra bolo Nemcov plné mesto.

„Okolo tristo a do piatich dní ich prišlo ďalších dvetisíc. Po uliciach sa premávali tanky aj nákladné autá," približuje dejiny lučenecký historik a mestský kronikár Jozef Drenko. Dvanásteho októbra sa cez rieku Ipeľ začala prepravovať sovietska armáda.

Skryť Vypnúť reklamu

„Ako prvé prišli jednotky 35. streleckého zboru a 27. armády generála plukovníka Trofimenka. Delostrelecké granáty a letecké bomby sa osvedčili. Nemci zákopy opustili. Ale druhé pásmo obrany, ktoré zabraňovalo prístup k Lučencu z juhu, juhozápadu a juhovýchodu nepriateľ urputne držal. Nemci do boja nasadili tanky i útočné delá. Dochádzalo tu k častým bojom zblízka. Straty boli veľké na obidvoch stranách. Vojaci bojovali zo všetkých síl. V boji muža proti mužovi sa najviac vyznamenali vojak Kamkov a seržant Bezverchin," hovorí Drenko.

Porážka pri Maškovej oddialila oslobodenie

Ľudia v meste sa ukrývali, kde sa dalo. Na Lučenec sa strieľalo zo všetkých strán. Nepriateľ sa nemienil len tak ľahko vzdať. Z východu sa k mestu snažil prebojovať 33. strelecký zbor. „Ďalší 104. strelecký zbor z priestoru Oždian postupoval s divíziou pravého krídla smerom na Hnúšťu. Vojaci sa tešili, že Lučenec už čoskoro padne. No predčasne. Divízie štvrtého rumunského armádneho zboru, ktoré bojovali západne od Lučenca, utrpeli pri Maškovej veľké straty a porážku. Nemci ich zastavili. Život tu položilo 150 vojakov a takmer tisíc ich bolo zranených," tvrdí mestský kronikár.

Skryť Vypnúť reklamu

Lučenčania prežívali hrôzu. Ulice boli v plameňoch, výbuchy bômb neutíchali. Keď sa trinásteho januára ako prvý prebojoval do mesta smerom od Opatovej 722. strelecký pluk pod vedením majora Merenkova, začala im svitať nádej, že to peklo raz skončí. Nemci zúrili. Strieľali na všetko, čo sa pohlo. Z trinásteho na štrnásteho januára prežilo mesto najhoršiu noc. Nepriateľ nasadil do boja dva pluky 15. a 76. pešej divízie, ktoré cieľavedome ničili mesto.

Nemci bojovali do poslednej chvíle

„Kritický moment nastal okolo obeda 14. januára, kedy prápory 722. pešieho pluku, ktorému velil Deremenko, a školský prápor veliteľa Bolkova dorazili do stredu mesta. Vtedy proti nim vyrazili nepriateľské jednotky na šiestich tankoch s troma útočnými samohybnými delami a s obrnenými vozidlami. Boli v presile. Naši začali ustupovať. Ulice boli posiate mŕtvolami. Vojakom zo 722. streleckého pluku prišli na pomoc dva ďalšie pluky - 737 a 748. Nemcov nakoniec zastavili a do večera Lučenec oslobodili. Mesto mali pevne v rukách sovietske a rumunské jednotky," hovorí Drenko.

Ľudia plakali. Od šťastia aj bolesti nad hrobmi svojich blízkych i tých, ktorí položili životy, aby ich oslobodili. Roky však utekajú a ľudia majú tendenciu zabúdať. Minulý týždeň 14. januára, teda v deň výročia oslobodenia Lučenca, sa pri pamätníku padlých hrdinov stretla len hŕstka ľudí. Július Mieška bol medzi nimi.

Gymnazisti vstúpili do povstania

Keď v auguste vyhlásili povstanie, býval Július v Klenovci a bol študentom tisovského gymnázia. „S kamarátmi sme ani na chvíľu neváhali. Bola to pre nás česť i povinnosť brániť vlasť. Vytvorili sme približne 25-člennú študentskú čatu a pridali sa k ostatným povstalcom. V Klenovci nám dali zbrane a vybrali sme sa smerom na Tepličné. Naša skupina sa Nemcom postavila na odpor v Rimavskej Bani. Ja som sa však do prvej línie nedostal. Nás mladších poverili starším kryť chrbát. No pretože Nemci boli v presile, dostali sme rozkaz na ústup. Skryli sme sa v horách," spomína dôchodca.

S novembrovými dňami prišli do hôr prvé mrazy. „Chýbalo nám teplé oblečenie. Dvaja Štefánikovci sa vybrali na lazy v okolí Klenovca s tým, že si prinesú obuv i kabáty. Noc som spolu s nimi strážil príchod od Tisovca. Nespali sme. Všetci sme boli vyčerpaní od únavy a zimy. Zrejme preto si Štefánikovci nevšimli Nemcov, čo sa jednému z nich stalo osudným. Zastrelili ho. Stratil som aj kamaráta Paľa Takáča. Ten išiel na prieskum do dediny niekde pri Čiernom Balogu. Viac sa k nám nevrátil. Vojna bola hrozná," tvrdí Július.

Klenovec oslobodili o deväť dní neskôr

Aj Júliusovi Mieškovi visel život na vlásku. „Pri Klenovci operovala ruská skupina partizánov, ktorým velil Sadilenko. V jeho skupine bol Antek, nemecký vyzvedač. Myslím si, že to bolo v decembri, keď robil v okolí Klenovca veľkú raziu. Ja som už bol vtedy doma. Antek vyhlásil, že každého, kto nebude mať v občianskom preukaze nemecké razítko, zastrelia. Ženy a deti zatvorili do kostola, nás mužov do kultúrneho domu. Mal som šťastie, ja som sa s Antekom nikdy nestretol, takže nevedel, že som bol partizán. Tých, ktorých spoznal, zastrelili alebo vzali do koncentračných táborov," tvrdí Július. Klenovec oslobodili 23. januára 1944. O deväť dní nes-kôr ako Lučenec.

„Kým som vládal, chodil som aj na hroby partizánov a vojakov v okolí Klenovca. Je ich tam dosť. Teraz, keď mám už osemdesiattri rokov, chodím si uctiť pamiatku padlých len tu v Lučenci. Od vojny uplynulo už šesťdesiatšesť rokov. Je to dosť v ľudskom živote. No málo pre tých, ktorí tie hrôzy prežili, na to, aby zabudli," dodá bývalý člen Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Lučenci Július Mieška.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 086
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 927
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 071
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 216
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 660
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 316
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 728
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 537
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 258
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 258
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

VÍKENDOVÝ SERIÁL: V Ľuboreči prežila detstvo a mladosť Elena Maróthy-Šoltésová

Šoltésová bola prozaičkou, redaktorkou a bola aj predsedníčkou spolku slovenských žien Živena.

Na snímke  bývalá fara v obci Ľuboreč v Lučeneckom okrese, postavená na mieste staršej farskej budovy, v ktorej vyrastala Elena Maróthy-Šoltésová.

V počte nakazených padla ďalšia hranica, zareagoval na to aj premiér

Za sobotu pribudlo 3 042 prípadov nákazy koronavírusom, Nové prípady aj v našom regióne.

Ilustračná fotografia.

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Ľuboreč má výhodnú polohu medzi dvoma okresnými mestami Novohradu

Aj vďaka dobrému dopravnému spojeniu môžu jej obyvatelia dochádzať do nich za prácou.

ilustračné foto - Starosta Ľuboreče Marcel Šupica.
BKM Lučenec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?