LUČENEC. Prvý kulturistický oddiel v Lučenci oslávil uplynulý rok 45. výročie od svojho vzniku. Jozef Deman, bývalý kulturista, rozhodca, ktorý ešte i dnes drží trénersku taktovku nad svojimi zverenkyňami a ktorý stál pri jeho zrode, rád spomína na časy, keď sa kulturistika začala udomácňovať v centre Novohradu.
„Kulturistika k nám prenikala zo západu veľmi ťažko. Aj keď mala svojich nadšencov, nemohla v krajine súdruhov fungovať tak ako vo vtedajšom „zakázanom“ svete. Keď som začínal súťažiť, tak namiesto váhových sme mali výškové kategórie. Aby bola kulturistika uznaná ako šport, musela obsahovať silovú vložku. V praxi to znamenalo asi toľko, že muži najprv tlačili na lavičke, ich výkon sa zapísal a až potom sa pózovalo. Dorastenci museli dokonca skákať do diaľky (trojskok, z miesta) či šplhať na lane. Fungovalo to naozaj nezmyselne,“ spomína Jozef Deman, ktorý tento rok oslávi okrúhle 70. narodeniny.
Odkaz pre budúce generácie
Zdravie ho síce prestáva poslúchať, no nadšením zo športu a snahou zanechať niečo pre budúce generácie priam srší. Pri príležitosti spomínaného výročia klubu vydal J. Deman knižnú publikáciu Ako sa nám darilo.
Zachytáva neľahké začiatky fungovania Prvého kulturistického oddielu v Lučenci, roky jeho najväčšieho rozmachu i úspechy v rozpätí rokov 1965 - 2010.
Nechýba v nej bohatá fotodokumentácia zachytávajúca nadšencov kulturistiky a silových športov v centre Novohradu. Doposiaľ svetlo sveta uzrelo 18 výtlačkov. J. Deman pripravuje ďalšie.
Písanie, tlač, lepenie, ozdobná väzba, to všetko spočíva na jeho pleciach. Sponzorov niet, no ani to šikovného dôchodcu neodrádza. Jeho prianím je, aby meno klubu nezapadlo prachom. Aby tváre tunajších športovcov neupadli do zabudnutia. Aby sa aj nasledujúce generácie dozvedeli o tom, že kulturistika v Lučenci má svoje korene a zanietencov, ktorí jej podriadili svoj životný štýl.
Jozef Deman medzi nich nepochybne patrí. Svedčí o tom aj veľká kronika klubu s množstvom cenných informácií, faktov a fotografií, ktorú starostlivo vedie dodnes.
Prvý kulturistický oddiel v Lučenci usporiadal za 45 rokov svojej existencie 26 súťaží, z toho 8 ročníkov o najvšestrannejšieho kulturistu mesta Lučenec pre nováčikov a adeptov tohto športu, 5 ročníkov súťaže tlakov na vodorovnej lavičke pre mužov, juniorov a nad 40 rokov, 7 ročníkov tlakov na vodorovnej lavičke pre ženy a ženy nad 35 rokov, trikrát bol usporiadateľom krajskej súťaže v kulturistike mužov a jedenkrát dorastencov.
„V roku 1978 sme usporiadali celoštátnu súťaž v kulturistike mužov o pohár časopisu Tréner s elitou vtedajšej kulturistiky. Nechýbal ani Libor Minařík, ktorý si neskôr na svetovom šampionáte dvakrát vybojoval striebro, tiež Anton Holič, neskorší majster sveta a Európy, Štefan Just a ďalší vynikajúci športovci. Štartoval aj náš Vladimír Vaculčiak. Zvíťazil v kategórii do 169 cm a tiež vo vloženej súťaži o najlepšie vypracované stehenné svalstvo,“ upresnil J. Deman a v spomienkach sa vráti do čias, kedy sa to všetko začalo.
Ťažké začiatky, jasné ciele
Písal sa 23. január 1965 a skupina nadšencov športu, ktorý k nám prenikal zo západu, sa stretla v Demanovom rozostavanom dome.
„Začiatky boli najťažšie. Mali sme však jasné ciele a tie nás hnali vpred. Chceli sme sa podobať svalnáčom z časopisov. Nie všetko sa podarilo, ale časť sa splnila. Oddiel vychoval dobrých športovcov a nadšencov, ktorí sú jeho členmi ešte i dnes,“ podotkol J. Deman, ktorý stál pri úspechoch mnohých našich známych športovcov. Cení si všetkých, ktorí lučeneckú kulturistiku zviditeľnili doma i v zahraničí. Medzi nimi vyzdvihol najmä Pavla Jackuliaka a Mariana Kamenského.
„Po majstrovstvách bývalej ČSSR v r. 1981 sa Jackuliak dostal do reprezentačného tímu, s ktorým štartoval v Pohári socialistických krajín v rumunskej Oradei.
Obsadil 5. priečku, pričom na bronz strácal len 2 body. Marian Kamenský sa pre náš oddiel postaral o zisk prvého zlata z majstrovstiev mužov. Vybojoval ho v roku 1997 v Nemšovej a štartoval vo váhovej kategórii do 65 kg.
Aj v súčasnosti reprezentuje Lučenec na domácich i zahraničných súťažiach,“ upresnil tréner Deman, v ktorého posilňovni ani dnes nie je mŕtvo. Zacvičiť si prichádzajú muži i ženy.
Deman sa venuje nežnému pohlaviu a teší sa z klubových rekordov, ktoré starostlivo eviduje.
Radosť zo športu
Množstvo mien, podujatí a výkonov ukrýva aj červený zošit, ktorý dýcha precíznosťou jeho tvorcu.
Na čo si nespomenie hlava, to v ňom rýchlo nalistujú prsty. Ukrýva kus histórie klubu rovnako ako spomínaná kronika. Uplynulých 45 rokov oddielu zhodnotil Jozef Deman ako vcelku úspešné obdobie.
„Je naozaj pozitívne, čo všetko sa nám podarilo urobiť na solídnej úrovni. Za tým sa však skrýva veľa dobrovoľnej práce nadšencov kulturistiky a silových športov. Preto touto cestou ďakujem všetkým tým, ktorí oddielu pomáhali z dobrej vôle a bez nároku na odmenu vždy, keď sme ich o to požiadali. Poďakovanie patrí aj školám a organizáciám, ktoré nám poskytli priestory na organizovanie súťaží,“ vyslovil J. Deman.
Tvrdí, že kulturistika je pekný, no náročný šport. Človeka veľa naučí. Disciplíne, životospráve, dá každému možnosť otestovať si svoju pevnú vôľu.
Jozef Deman je toho živým príkladom. Na začiatku bola chuť, nasledovala drina, ktorá priniesla požadované ovocie.
Roky pribúdajú, no nadšenie z tohto športu trvá. Jozefa Demana i dnes môžete stretnúť v posilňovni na jeho dvore, v ktorej nešetrí cennými radami.
