LUČENEC. O historické krypty z 18. a 19. storočia na mestskom cintoríne v Lučenci sa nemá kto postarať. Samospráva nemá dostatok financií a väčšina z nich nemá žiadnych nájomcov. Krypty často vyhľadávajú bezdomovci a zlodeji.
Pôvodný rímsko-katolícky cintorín, ktorý dnes patrí mestu,založili v roku 1755. Najstaršia krypta je pamätník kuruckého diplomata a básnika Pavla Rádayho z 18. storočia. V ústrednom cintoríne sa nachádza osem rodinných hrobiek. Je tam krypta Andrejcsíkovcov, medzi kultúrne pamiatky patrí hrobka Rakottyayovcov,
o ktorú sa stará mesto a Serlyho kaplnka z roku 1873. Tri krypty majú nájomcov a tí dali vchody zamurovať, aby sa do nich nikto nedostal. Ostatné sú na pozemkoch mesta, no nemá sa kto o ne postarať.
„Mesto na to nemá financie. Snažíme sa ich však udržať v čistote. Ich okolie pozametáme a odstránime smeti," uviedol správca cintorína Branislav Drugda. Opustené krypty sa často stávajú útočiskom pre bezdomovcov, ktorí v nich prespávajú najmä počas zimy. Často ich navštevujú aj zlodeji.
„Vykradnuté už boli pred vojnou a aj po nej. Zlodeji však zvyknú vyčíňať aj teraz a my s tým máme starosti," vysvetlil Drugda. Podľa jeho slov zlodeji kradnú železné veci, ktoré potom dajú do zberu a drevo využívajú na kúrenie. Staré krypty zatiaľ neohrozujú bezpečnosť návštevníkov cintorína. Správca cintorína sa ich odstrániť nechystá, mesto na to ani nemá financie.
„Podľa nového zákona za zrušenie hrobového miesta by mal zodpovedať nájomca. Niektoré krypty ich však nemajú. Pred ich zbúraním by sme museli telá zosnulých exhumovať a pochovať a to je pre mesto finančne náročné. Je to začarovaný kruh a zákon takéto prípady nerieši,“ zakončil správca cintorína, ktorý sa stará o tri
lučenecké cintoríny s celkovou rozlohou 13,3 hektára.
