O všetkom si vedie presnú evidenciu. Zbierku si neustále dopĺňa. Investuje do nej nielen peniaze, ale aj voľný čas.
HNÚŠŤA. Na prvý pohľad vyzerajú všetky pivové poháre v jeho zbierke rovnako. Keď sa však ne pozornejšie pozriete, zistíte, že logá majú iný odtieň farby, rozdielne ciachovanie i tvar. Za každým sa ukrýva príbeh o tom, kde, od koho a za akých okolností k nemu Jaromír prišiel. Niektoré získal na burzách, iné si vymenil s druhými zberateľmi.
„No nájde sa medzi nimi aj taký, ktorý som si zobral ako suvenír z nemenovanej krčmičky,“ šibalsky sa usmeje zberateľ pivných suvenírov. Býva v Hnúšti a jeho byt pripomína malé pivné kráľovstvo. Nájdete v ňom poháre, etikety, korunkové uzávery, pohľadnice, tričká, samolepky, odznaky, ale i zástery a plagáty s pivným motívom. Jednoducho všetko to, čo k pivným suvenírom patrí.
Prvé etikety dostal od otca
Jaromír Pliešovský má tridsaťosem rokov. Zberateľskej vášni prepadol pred osemnástimi rokmi. „Otec bol chatárom na Brezine. Zapáčili sa mu pivové etikety, a tak ich začal odliepať z pivových fliaš. Otec si všimol, že po nich pokukujem, preto mi ich daroval. Bolo ich okolo sto. S nimi som odštartoval môjho koníčka. Postupne k nim pribudli poháre a aj to ostatné. Keďže som lokálpatriot, k srdcu mi prirástol Gemer. Pohárov tejto značky mám dvestodevätnásť. No veľmi by som si chcel túto zbierku doplniť. Chýba mi ešte približne päťdesiat pohárov. Už som si aj zistil, kto a kde vlastní spomínané kusy,“ hovorí Jaromír.
Najťažšie mu bolo získať krištáľový súdok Gemer. Musel som za ním vycestovať až do Prahy. No a za tento pohár, ktorý má vyše tri litre, som zaplatil vyše dvetisíc korún. Z tejto sady vyrobili len desať kusov. Je to paráda, že jeden vlastním práve ja,“ povie zberateľ.
Zbierka ukrýva aj osud jedného pivovaru
Poháre má poukladané na poličkách v kuchyni. Umýva ich minimálne tri razy do roka. Trvá mu to dobré štyri hodiny.
„No stojí to za to. Mám svoju zbierku rád. Skrýva sa za ňou kus môjho života. Tie poháre nie sú pre mňa len obyčajným sklom. Sú za nimi ľudia i osud jedného pivovaru. Gemer skončil v Rimavskej Sobote približne pred siedmimi rokmi. Po závode, ktorý zamestnával desiatky ľudí, nezostalo takmer ani stopy. Prestali sa vyrábať aj poháre pod touto značkou, a tak som sa musel preorientovať aj ja. Stal som sa členom Klubu zberateľov pivovarských suvenírov značky Kaltenecker. Je to taký malý pivovar v Rožňave,“ hovorí Jaromír.
Jeho zbierka je naozajstným lákadlom pre oči. „Jeden Talian, bolo to už dávnejšie, mi za ňu ponúkal dvadsaťtisíc korún. No nie je na predaj. Možno keby som sa ocitol v takej situácii, že by som nemal iné východisko, vtedy by som ju možno speňažil. Ale na to radšej nechcem ani pomyslieť,“ dodá.
Má svoje sny
Z pohárov by chcel veľmi vlastniť ten, ktorý dostal do daru známy futbalista Pelé. „Je z karlovarskej sady a vyrobili ich tiež len desať kusov. Taktiež túžim po etikete, na ktorej je zobrazený Ibrahim Majga s pivom v ruke a v detvianskom kroji,“ prizná sa zberateľ. Pri svojom koníčku zažil aj veselé príhody.
„Raz som sa vracal domov s plnou taškou pohárov. Tešil som sa, ako som ich dobre vymenil a ako si ich poukladám na poličku. Už mi chýbal len jeden schod, no ja som sa potkol a namiesto pohárov som si domov priniesol len samé črepy,“ usmeje sa otec syna Jaromíra juniora. Ten si síce rád pozrie otcovu pivnú zbierku, ale zberateľská vášeň ho zatiaľ neopantala. Naopak, jeho otca fascinuje stále a pravidelne si ju dopĺňa.
Etikiet má už takmer dvadsaťtisíc. Vedie si presnú evidenciu. Napriek tomu, že sa venuje tejto zberateľskej vášni, pivu veľmi neholduje. Vypije vraj maximálne päť či šesť do roka. Zdravie mu viac pohárov nedovolí.
„Ak by som mal povedať, ktorá značka mi najlepšie chutila, tak jednoznačne tá posledná, ktorú teraz zbieram,“ dodá na záver zberateľ z Hnúšte, ktorý tvrdí, že dobré kúsky do pivnej zbierky sa dajú získať na burzách i výmenou od iných zberateľov.
