perú, sami sa o seba starajú.
LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA/VEĽKÝ KRTÍŠ. Detské domovy na Slovensku prešli za posledných desať rokov výraznou zmenou. Stransformovali sa z internátnych typov na tzv. detské domovy rodinného typu. Ako poukázal predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar Jozef Mikloško, tento krok veľmi pomohol deťom, ktoré z domovov vychádzajú, keďže sa tak môžu reálne pripraviť na samostatný život, čo potvrdila aj prax.
„Po revolúcii sme zdedili starý komunistický model internátnych detských domovov,“ skonštatoval s tým, že tie boli riadené viacerými ministerstvami, deti sa medzi nimi často presúvali a nekládol sa dôraz na súrodenecké väzby. Podotkol, že cieľom domovov za bývalého režimu bolo izolovať deti od zlých rodičov a vychovať z nich dobrých komunistov.
„Základná charakteristika takéhoto detského domova je čakanie v rade pred okienkom,“ vysvetlil. Deti tu totiž žili vo veľkých skupinách, o nič sa nemuseli pričiňovať a upadali do pasivity. Odhaduje sa, že v internátnych domovoch dostali za deň 120 príkazov a zákazov. Mikloško tiež poukázal, že častým striedaním domov sa znemožnil vznik permanentných vzťahov a dochádzalo tak k sociálnej izolácii týchto detí.
V roku 1999 sa preto sformovala koncepčná skupina transformácie detských domov. V tom čase žilo v internátnych domovoch asi 80 percent detí. Koncepcia transformácie sa následne predstavila v apríli 2001. Slovensko v tom čase rokovalo o vstupe do Európskej únie, ktorá označila životné a vzdelávacie podmienky detí v detských domov za nevyhovujúce.
„Zmena bola nutná,“ doplnil Mikloško. Ako ozrejmil, transformáciou došlo k zmene kolektívnej formy výchovy v domovoch na individuálnu. „Dieťa už nie je kolektív, ale každé ma vypracovaný svoj individuálny plán rozvoja. Zmenilo sa aj personálne zázemie. Dnes už v domovoch nie sú práčky, kuchárky, upratovačky,“ poznamenal.
Vysvetlil, že základnou jednotkou je v súčasnosti samostatná výchovná skupina zložená z piatich vychovávateľov a asi desiatich detí. „Tie fungujú ako vo veľkom byte, sami si varia, perú, sami sa o seba starajú.“ Táto zmena si v niektorých domov vyžiadala stavebné úpravy alebo vytvorenie tzv. satelitov.
V domoch mimo detského domova tak deti žijú s vychovávateľmi, ktorí majú status profesionálnych rodičov. Jeden vychovávateľ môže mať na starosti maximálne tri deti. Mikloško priblížil, že takáto starostlivosť je určená najmä pre mladšie deti a mala by byť krátkodobá. Sociálni pracovníci sa následne snažia umiestniť dieťa späť do biologickej rodiny alebo k príbuzným.
