LUČENEC. Tarabusovu družinu čakajú náročné boje o záchranu v I. basketbalovej lige mužov, z ktorej do nižšej súťaže zostupujú až tri tímy. Hrajúci kouč s bohatými extraligovými skúsenosťami Michal Tarabus potvrdil, že pri troške šťastia mohol so svojimi zverencami obstáť v skupine Východ lepšie.
Pri spätnom hodnotení mu nedá nespomenúť naozaj smoliarsku októbrovú prehru s Košičanmi. Toto stretnutie sa nečakane zdramatizovalo necelé dve sekundy pred jeho koncom, kedy Daskit viedol, no arbiter „rozhodol" o faule z trojkového pokusu.
„Po tomto stretnutí sme už tušili, že najtesnejšia prehra s východniarmi (64:65) nás ešte bude mrzieť. Stalo sa, bod nám v konečnom účtovaní naozaj veľmi chýbal a my sme sa ocitli v skupine bojujúcej o udržanie sa v súťaži," ozrejmil M. Tarabus. Zároveň dodal, že to v podstate aj očakával, keďže muži Daskitu sú v prvej lige nováčikom. Zdôraznil, že družstvo nie je zostavené z excelentných hráčov, skôr sa pokúšalo presadiť svojou bojovnosťou.
Zrkadlo tímovej práce
Nosným hráčskym pilierom mužského družstva Daskitu je popri Michalovi Tarabusovi najmä Stano Galovič. V prvých troch dueloch skupiny o 9. – 16. miesto obaja zaznamenali zhodne po 65 bodov. Kouč Tarabus však tvrdí, že výsledky jednotlivých duelov sú zrkadlom tímovej práce.
„Treba si uvedomiť, že my nie sme profesionáli. Trénujeme a hráme na úkor svojho voľného času. Máme svoje pracovné a študijné povinnosti. Práve pre pracovnú vyťaženosť bolo na palubovke len sporadicky vídať Petra Kotiana, ktorý je skúseným basketbalistom. Za svoju enormnú snahu v obrane si pochvalu zaslúžia Peťo Čemerička s Igorom Budáčom, aj keď v útoku nepatria medzi typických zakončovateľov. Možnože to laik veľakrát ani nepostrehne, no práve oni majú veľakrát najväčšiu zásluhu na našom víťazstve. Tiež som spokojný s Dušanom Šofárom, Filipom Mázorom a Mojmírom Sychrom, ktorý dobre zaplnil Jányho miesto v tíme v čase jeho neprítomnosti. Okrem nich sa snažili aj mladí," zhodnotil M. Tarabus.
Každé víťazstvo je cenné
Kouč Daskitu mal pred súťažou úplne iné predstavy o celkovom fungovaní, koncepcii a najmä tréningoch tímu. M. Tarabus tvrdí, že musel trochu vytriezvieť.
„Chcel som, aby sme sa na tréningoch stretávali minimálne trikrát do týždňa. Ideálne by bolo päťkrát, no je to zbytočné, pokiaľ sa zídeme len štyria-piati. Ako som už spomínal, trénujeme v rámci svojho voľného času, hráči majú pracovné a študijné povinnosti a veľakrát je problémom zísť sa aj trikrát do týždňa. Samozrejme, že sa to následne odzrkadlí v zápasoch. Najmä v úvode sezóny bolo vidieť našu nezohratosť, pretože v prípravnej fáze sme sa ani raz na tréningu nezišli desiati. Nemohli sme si tak vyskúšať hru," ozrejmil hrajúci tréner.
Pri spätnom hodnotení tréningu sa M. Tarabus teší z každého víťazstva jeho zverencov. Radosť mu robia najmä úspechy nad súpermi, ktorých príprava na zápasy je s mužmi Daskitu absolútne neporovnateľná.
„Mám radosť z toho, že sme dokázali hrať vyrovnanú partiu s takým súperom, akým je napríklad Spišská Nová Ves, ktorá trénuje dvakrát za deň a my dvakrát do týždňa. Podobne je to aj v prípade Rožňavy, ktorá mala účinkovať v extralige, no na poslednú chvíľu sa odhlásila. Dobrý zápas sme odohrali aj s Banskou Bystricou, ktorá mala družstvo posilnené štyrmi extraligistami. Takže si naozaj cením každé jedno víťazstvo," doplnil M. Tarabus.
Chcú potešiť fanúšikov
Pred Lučenčanmi sú náročné záchranárske práce, ktoré potrvajú do 1. mája. Dovtedy Tarabusova družina odohrá ešte deväť zápasov, z toho 5 pred domácim publikom. Práve pre svojich fanúšikov je odhodlaná dosiahnuť v nich čo najlepšie výsledky.
„Samozrejme, že mojím želaním je udržať v Lučenci I. ligu. Máme svojich fanúšikov a vidieť, že v meste je stále záujem o tento šport. Sme radi, keď sa ľudia na naše domáce zápasy prídu pozrieť, ich priazeň a podporu si naozaj vážime," zakončil M. Tarabus.
