LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA/VEĽKÝ KRTÍŠ. Záujem obyvateľstva presťahovať sa z miest na vidiek výrazne ovplyvňuje miera zamestnanosti v danom regióne.
Rozhoduje i miera nezamestnanosti
„Ak aj obce zaznamenávajú v poslednom období prírastky, tak ide skôr o tie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti veľkých miest. Blízke mesto takýmto obyvateľom zabezpečí prácu, vidiek zase pokojnejšie bývanie, najčastejšie v rodinnom dome,“ konštatovala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Ako však súčasne upozornila, niektorým dedinám na Slovensku ani blízkosť mesta nepomôže, ak ide o oblasti s vysokou mierou nezamestnanosti.
„V takýchto okresoch majú aj obyvatelia miest problém zamestnať sa. Dediny tak v niektorých prípadoch vymierajú a dokonca aj mladí mešťania často odchádzajú do iných okresov či regiónov,“ zdôraznila analytička. Nájsť si zamestnanie na vidieku je dlhodobý problém.
Na vidieku je vyššia pôrodnosť
„Po zániku jednotných roľníckych družstiev z obdobia centrálneho plánovania, keď sa prešlo na systém farmárčenia, sú pracovné príležitosti na vidieku limitovanejšie. Množstvo podnikov viazaných na pôdohospodárstvo a lesníctvo tiež zaniklo. No je to dané aj vidieckou infraštruktúrou, kvôli ktorej sa tam nové pracovné miesta nedajú tak ľahko vytvárať,“ konštatoval ekonóm Slovenskej akadémie vied Pavol Karász. Miera urbanizácie na Slovensku klesá od roku 2002.
„Môj odhad ale je, že to môže byť aj z dôvodu vyššej pôrodnosti na vidieku ako v mestách,“ podotkol analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Karász v tejto súvislosti tiež pripomenul, že miera sťahovania obyvateľstva z miest na vidiek je zo štatistického hľadiska zanedbateľná.
„Ak sa ale obyvateľstvo sťahuje do dedín, súvisí to predovšetkým s lacnejšími pozemkami a bývaním v okolí veľkých miest. To je typické najmä pre Bratislavu, ale aj pre Žilinu,“ uzavrel.
