ORAVSKÁ POLHORA. Oslava sviatku sv. Kataríny, Ondreja, Barbory, Mikuláša, Lucie či Tomáša, traja králi chodiaci po dedine s hviezdou, fašiangové páranie peria, spriadanie ľanu i pálenie jánskych ohňov. V prihraničnej dedine uctievali ľudia v minulosti množstvo zvykov. Dnes ich starší približujú mladším.
Deti hrajú aj spievajú
Ozveny minulosti vo zvykoch a tradíciách je názov projektu, s ktorým začali dedinčania ešte koncom minulého roka. Deti na Štedrý večer spievali koledy, počas sviatku Troch kráľov chodili po dedine s hviezdou. Nedávno so starkými párali perie, počúvali rozprávanie príbehov a spomienok z ich života, zaspievali si a videli, ako sa tancuje obrtok či čardáš.
Deti majú záujem, sú nadšené. „Na gajdy sa zatiaľ prihlásili len piati, ale ak sa podarí naučiť ovládať tento nástroj všetkých, bude to úspech," hovorí Monika Kapičáková, koordinátorka projektu. Deti naučia starší členovia Polhoranky spievať staré piesne. Na záver z nich urobia zborník, ktorý poslúži ďalším generáciám. So všetkým, čo sa naučia, sa predstavia aj na folklórnych slávnostiach v Sihelnom a Oravskej Polhore.
Nie všetky staré zvyky a tradície sa dajú robiť aj v súčasnosti. Zohnať ľan na pradenie dnes nie je také jednoduché ako kedysi. O mnohých zvykoch z minulosti preto deťom aspoň porozprávajú starí rodičia.
Hnoj s magickou silou
Miestnym fašiangovým zvykom bolo prechádzanie cez dedinu s maskou turoňa. Napodobenina zvieraťa symbolizovala silu a plodnosť. Spoločnosť v sprievode mu robil čert, strelec, hájnik, poľovník, mäsiar, žobrák, kominár či stará baba. Turoň sa v každom dvore pováľal po hnojisku, obradne ho tam zabili a drevenou šabľou podrezali. Hnoj tak nadobudol magickú silu.
Zvyk mal dlhoročnú tradíciu najmä v Oravskej Polhore a Sihelnom. Pred polstoročím však náhle, z roka na rok úplne zanikol.
Stalo sa to v susednom Sihelnom. Jedného účastníka sprievodu tam podľa spomienok pamätníkov prepichli vidlami. „Odvtedy sa s turoňom nechodí, ale snáď sa aj tento zvyk niekedy v budúcnosti podarí ešte oživiť."
Vysvietené stromy
Najväčšiu pozornosť chcú Oravskopolhorčania venovať niekdajšiemu páleniu jánskych ohňov, na sviatok sv. Jána 24. júna. V ten deň začínala pastva dobytka. Pastieri vy-hnali dobytok na pašu a ozdobovali ho. Za výzdobu zvierat dostali večer od gazdov výslužku. Všetci sa potom stretli pri jánskych ohňoch.
„Boli to zapálené vatry, okolo nich svietili ozdobené kmene stromov v tvare kríža alebo iných symbolov. Na ich vysvietenie sa používala živica zo smrekovej kôry. Bola vložená do kornútkov z olúpenej smrekovej kôry a pripevnená na kmeň. Snáď sa nám podarí oživiť tento zvyk v takej podobe, ako to bolo kedysi," povedala koordinátorka.
Jednu sobotu by chceli venovať tradičnej dedinskej svadbe.
