Článok pokračuje pod video reklamou
RIMAVSKÁ SOBOTA. Igor Albert má vo svojej zbierke všeličo. Staré žehličky, mažiare, kolovrátky, pece, hudobné nástroje, ale i konský pluh, voz a traktor. Jeho zberateľskou vášňou je zbierať všetko, čo mu pripomína minulosť.
„V predmetoch, ktoré pochádzajú spred sto i viac rokov, je nielen kus histórie, ale aj zručnosť majstrov, ktorí ich vyrobili. Drobné detaily ich robia jedinečnými,“ hovorí zberateľ z Rimavskej Soboty. Časť jeho zbierky pochádza zo zberných surovín. Ľudia dokážu do šrotu priniesť veci, ktorých hodnotu si ani neuvedomujú.
Majiteľ zberných surovín
Igor má výhodu. Zberné suroviny vlastní, a tak má jeho koníček zelenú. „Tento podnik viedol ešte môj otec, neskôr som ho prebral ja. Už od detstva som mal vzťah k starým veciam. Najviac vzácnych kúskov začali ľudia nosiť do zberu po roku 1989. Staré pece, stabilné motory, ale i drobnosti ako žehličky či mažiare. Ja som ich zo šrotu vyberal, reparoval, a tak sa vlastne odštartovala moja záľuba,“ priblíži začiatky zberateľ.
Raz poškuľoval po starých predmetoch staručkého kováča. „Býval tu v meste. Viackrát som šiel za ním, aby mi tie veci predal. Nechcel o tom ani počuť. Mal k nim citový vzťah. Keď zomrel, jeho dom zdedili mladí ľudia. Postupne začali do zberu nosiť celú výbavu zo staručkej dielne. Im na tých veciach nezáležalo, mne veľmi, preto som bol rád, že sa ku mne napokon dostali,“ tvrdí Igor.
Ľudia sú schopní vyhodiť všeličo
Nuž, ľudia sú schopní dať do šrotu naozaj všeličo. Tak sa dostal aj k veľkému lustru z mosadze.
„Musel byť naozaj krásny. Hotové umelecké dielo. Mal tri rady a priemer poldruha metra. Porcelán rozbili. Keď bol celý, musel vážiť dobrých 150 kíl. Také kusy nevidíte ani v kaštieľoch či kostoloch,“ tvrdí zberateľ. No nie všetky predmety z jeho zbierky pochádzajú zo zberných surovín.
„Keď sa ľudia dozvedeli, že mi učarovali staré veci, začali mi ich sami nosiť. Kolovrátky, nádoby na mútenie masla, prilby, ale aj iné veci. Tak som sa dostal k starému traktoru, wartburgu z roku 1958, prvému modelu trabanta, moskviču i lade. Tú si z recesie dal upraviť tak, aby pripomínala auto, na ktorej kedysi jazdila Verejná bezpečnosť. A keď už recesia, tak nech to má grády. Auto s označením VB vystavil na streche budovy v areáli zberných surovín. „Vidno ho zďaleka, nedá sa prehliadnuť,“ s úsmevom na tvári tvrdí sympatický podnikateľ.
V hale zriadi múzeum
Rodina si už zvykla, že všetky staré a pekné veci ukladá bokom. Jeho záľubu podporujú. Igorovým snom je v hale, ktorá stojí na kraji zberných surovín, zhromaždiť všetky doteraz nazbierané predmety a spraviť si tam súkromné múzeum.
„Tento nápad nosím v hlave už dobré tri roky. V mojom pláne ma pribrzdila hospodárska kríza. Ale už je načase pohnúť sa dopredu,“ tvrdí zberateľ. Medzi exponátmi bude aj staručká felícia kabriolet, ktorá je pre Igora srdcu najbližšia. Múzeum v tak neobvyklých priestoroch môže byť lákadlom aj pre verejnosť. „Keď sa niekto bude chcieť pokochať mojim starými, ale krásnymi exponátmi, určite mu to umožním,“ sľubuje majiteľ originálnej zbierky.
