Historicky prvé ocenenia Slovanka a Slovan roku 2011, ako uznanie za rozvoj ruskej kultúry na Slovensku a vo svete, si prevzali Eva Kollárová z Nižnej a Ján Čarnogurský.
NIŽNÁ. Ocenenia sa odovzdávali na Ruskom bále v Bratislave 19. februára. Hovoríme s Evou Kollárovou.
Čo pre Vás osobne znamená toto ocenenie?
- Veľa. Hlboko ma dojalo. Posledné štyri mesiace som žila mimo Oravy, pri bratislavskom nemocničnom lôžku manžela. Tento večer, s takým pre mňa neobyčajne láskavým gestom, akoby otvoril nové lepšie dni pre nás oboch. Akoby potvrdzoval poslednú vetu Maupassantovho Života, že „život nie je nikdy ani taký dobrý, ani taký zlý, ako si myslíme". Ocenenie bolo vyjadrené pôsobivou soškou Slovanky renomovaného ruského sochára. Rada sa na ňu dívam.
Slovan, slovanstvo. Neznie to pre niektorých tzv. vzdelancov príliš staromilsky?
- V spoločenstve, v ktorom sa celý život pohybujem, to znie krásne. Asociuje to múdre známe: Národ bez vedomostí historických je len hromada koží otrockých.
O Rusku toho vieme veľmi málo. Bude táto udalosť znamenať určitý prelom v slovensko – ruských kultúrnych vzťahoch?
- Ak nechceme o tejto krajine a jeho kultúre vedieť viac, je to na našu škodu. Celý svoj život som venovala hovorom odborným aj ľudským o ruskej a slovenskej kultúre, o ich vzájomnom dialógu, o tom, ako sa môžu rôzne kultúry navzájom obohacovať. Aj tento večer k tomu pokročil.
