LUČENEC. Piateho marca vystúpila v Lučenci skupina Desmod. Predskokana im robila lučenecká kapela Rocksanna s gitaristom Ronym Janečekom. Žiak základnej školy je veľkým talentom. Do povedomia slovenskej verejnosti sa dostal pred dvoma rokmi v televíznej šou Slovensko má talent, kde zaujal svojou bravúrnou hrou na elektrickú gitaru.
Hoci vo finále skončil na deviatom mieste, klub jeho fanúšikov sa rozrástol. Rony hovorí, že už by sa do podobnej súťaže nikdy neprihlásil. Stačilo mu. Hrania sa však nevzdal. Príležitostí predviesť sa má dosť a zbiera jedno ocenenie za druhým. Vystupuje nielen ako sólový hráč, ale aj v kapele Rocksanna.
Čo pre teba znamená hudba? Stíhaš popri nej aj to ostatné?
- Hudba je momentálne pre mňa všetko, čomu sa venujem mimo školy. Hrám na klasickej gitare vo svojej kapele Rocksanna, no ešte aj v jednej kapele, ktorá hrá skladby od Black Sabbath. Veľa nahrávam v našom domácom štúdiu a popri tom sa pripravujem na prijímacie pohovory. Vybral som si konzervatórium v Bratislave. Mam toho teraz dosť veľa, ale snažím sa, aby som to všetko stihol.
Už dva roky uplynuli od chvíle, kedy si sa prihlásil do televíznej šou Slovensko má talent. Čo sa odvtedy udialo v tvojom živote?
- Hlavne ma teší to, že sme opäť postavili na nohy našu kapelu Rocksanna. Po dlhom čase máme konečne stabilnú zostavu muzikantov a naplno pripravujeme svoje debutové cédečko. Podarilo sa nám dohodnúť sa na spolupráci so špičkovým textárom Danielom Mikletičom, ktorý bude textovať náš nový album. Hral som aj na niekoľkých súťažiach na Slovensku a v zahraničí s klasickou gitarou.
Vystupuješ nielen ako sólový hráč, ale aj v kapele Rocksanna. Kde ste naposledy vystupovali a ktorá pozícia ti sekne viac?
- Najviac ma baví hrať s kapelou, klasickú gitaru považujem len za výbornú prípravu, kde sa naučím potrebnú hudobnú teóriu. Ale s kapelou je to pre mňa zábavnejšie, viac si to užívam.
Na tvojej gitare zahráš Bacha aj Julianiho, ale dušou si tvrdý rocker. Ako to ide dokopy?
- Je to oboje o tom istom, a to o hudbe. Určite to ide dokopy. Baví ma hudba, ktorá ma zmysel, je o pocitoch, ktoré do hudby viem dať a ktoré mi samotné hranie vzápätí vráti späť.
Čo hovoríš na súčasný boom – sociálnu sieť facebook?
- Facebook používam, keď mám kúsok času. Občas chat s kamarátmi a tak. Spoznal som tam mnoho ľudí, ktorí majú podobné záujmy ako ja. Máme tam aj profil našej kapely, kde uverejňujeme naše nové hudobné nápady. Rád si prečítam aj názory našich fanúšikov.
Máš len štrnásť rokov a za sebou veľa úspechov. Ako tento fakt prijali tvoji rovesníci?
- Podľa toho, ktorí ako. To nechávam na nich. Ja si idem vlastnou cestou.
Kto ťa najviac podporuje?
- Hlavne moji rodičia a celá rodina. Nástroje a technika sú veľmi nákladnou záležitosťou. Bez ich podpory by sa to určite nedalo robiť na slušnej úrovni.
Máš už priateľku?
- Ešte nie.
Čo odkážeš tvojim priaznivcom?
- Ďakujem, že vo svete rádiovej „tuc tuc tuc tuc hudby“ sa nájdu fanúšikovia, ktorí nepočúvajú túto komerciu, lebo tá nemá podľa mňa s hudbou nič spoločné. Ďakujem im za to, že fandia zmysluplnejším žánrom. Som rád a teším sa, že ma podporujú, posúva ma to dopredu. Hudbu robím vlastne pre nich.
Myslíš si, že mladí ľudia majú dostatok kultúrneho vyžitia v Lučenci?
- Tak na túto otázku odpoviem spolu s ocinom. Kultúrnym vyžitím je asi myslený skôr príjem kultúry, ale ja by som radšej hovoril o samotnej tvorbe kultúry v meste. Keď budú mať mladí ľudia v meste podmienky a podporu, napríklad keď bude mesto organizovať viac akcii, kde budú účinkovať mladí hudobníci, tanečníci alebo herci z Lučenca, bude aj kultúrneho vyžitia v našom meste viac a nebudeme musieť kultúru „kupovať“ za drahé peniaze. Myslím si, že Lučenec vždy mal, a som presvedčený, že aj bude mať veľa mimoriadnych talentov z oblasti kultúry. Ti vytrvalejší utečú preč a budú sa snažiť nájsť si podporu mimo mesta. Ale veľa ich, nanešťastie, prestane rozvíjať svoj talent, pretože jednoducho tu nemajú vytvorené pre svoju činnosť žiadne podmienky. Lučenec podľa mňa nepodporuje kultúrnu činnosť mladých, ako by mohol, a pravdepodobne nebudú tým pravým dôvodom ani financie, ale skôr ľudia, ktorí ich rozdeľujú.
Na tuto tému jedna perlička z úst Roba Janečeka: „V minulom roku môj syn Rony, už druhý raz po sebe dostal osobne od primátora mesta Zvolen Čestné uznanie za celoročnú reprezentáciu mesta. Bolo to za víťazstvá v celoslovenských hudobných súťažiach v hre na klasickej gitare. (Vo Zvolene Rony navštevuje ZUŠ-ku jedenkrát týždenne dve hodiny). Rony ale býva a žije v Lučenci. No na lučeneckom úrade o týchto súťažiach nikto ani len netuší, že vôbec boli, a že tam Lucenčan už dva roky po sebe vyhral prvé miesto, čo sa podľa mojich informácií ešte žiadnemu nepodarilo. To, ako sa zachoval primátor Zvolena, je tiež jedna z foriem podpory. Takže ako vidno, nie vždy je to len o peniazoch.“
Autor: Zita Suráková ml.
