ZUBEREC. Sprievodca z 80. rokov bol v slovenčine, v cudzích jazykoch bolo len resumé a texty pod fotkami. Návštevníkov zo zahraničia, ktorí pri prehliadke hľadajú kompletný materiál o Múzeu oravskej dediny, však z roka na rok pribúda. Pracovníci im ho donedávna ponúknuť nemohli. To je však už minulosťou. Z ministerstva kultúry dostali na vydanie publikácie 7700 eur.
Spomienky ľudí
Na knižke pracoval tím autorov rok. „Bolo to o držku," povedala s úsmevom jedna z hlavných autoriek Marianna Janoštínová. „Tento rok budeme v múzeu hostiť účastníkov konferencie európskych múzeí v prírode. Aj to bol dôvod vydania publikácie. Museli sme sa poponáhľať, bude už v lete."
Sprievodcu dostane každý účastník konferencie. Zvyšok si budú môcť kúpiť turisti.
Najviac práce mali autori s textami. Čerpali z monografií, encyklopédií, najvzácnejšie sú autentické výpovede ľudí. „Veľa nám pomohol Jiří Langer. V 60. rokoch robil prieskum na dedinách, dokumentoval ľudovú architektúru a spoznával tradičný spôsob života. Množstvo informácií mám od manžela, ktorý zažil niekdajšie gazdovanie," hovorí Janoštínová.
Stovky hodín strávili zhotovitelia pri grafickej úprave, výbere vhodných fotografií. Napokon mali materiálu toľko, že museli niektoré informácie vyhadzovať. Z plánovaných 72 strán bolo viac ako 80. Urobili kompromis, knižka ich má 76.
Materiálna aj duchovná kultúra
Koncepciu pripravovala Marianna. Sprievodca nie je len o domoch v múzeu a výzdobe. „Vložili sme tam aj informácie o materiálnej a duchovnej kultúre Oravy. K čítaniu sa môžu návštevníci vrátiť kedykoľvek, nielen v múzeu."
V brožúrke je spomenuté zemianstvo, ohňový patent Márie Terézie, spôsob odievania, stravovania, bývania, fungovanie poľnohospodárstva, osídľovanie. Inšpiráciu čerpala Mariana z dlhoročných skúseností sprievodkyne. „Ľudia sa na tieto veci pýtajú, chcú vedieť, ako žili ich predkovia, čím sa zaoberali. Nechcú vidieť len domčeky, žiada sa im spoznať aj život v nich.
Čo sa robilo vo valche?
Vydanie dvoch tisíc brožúr v angličtine a tisícky v nemčine stálo múzeum viac ako osemtisíc eur. Slovenská verzia by mala byť lacnejšia. Financovať si ju však bude musieť z vlastných, pomohli by príspevky od sponzorov.
„Sú veci, ktoré už odzneli, dnešnému človeku sú úplne neznáme. Preto by sa oplatilo vydať sprievodcu aj v slovenčine. Málokto vie, ako fungovala valcha a čo sa v nej robilo. Že museli ľudia vlnu najskôr načesať, napriasť, natkať a až potom ju hodiny splsťovali vo valche."
