MÚTNE. Takéto a podobné piesne bolo niekedy dávno počuť zo starých domčekov za mrazivých podvečerov. Poschádzali sa mladé devy, zrelé ženy, ale i staručké babičky, aby spoločne vykonávali prácu, ktorá bola typická pre obdobie fašiangov.
Rečniť sa muselo
Priadli ľan, spracovávali vlnu na výrobu súkna, vyšívali, hekľovali, štrikovali či párali perie. Ženy sa zišli v jednotlivých domoch, každá si priniesla kolovrátok i dobrú náladu a začala sa tvrdá práca. Gazdiná pripravila niečo pod zub, ale i na zohriatie. Keďže pradenie ľanu vyžaduje mať neustále vlhké prsty, ženičky veľmi rady rozprávali, aby mali dostatok slín. Samozrejme, vždy bolo o čom rečniť.
„My staršie sme zaúčali mladšie," spomína mútňanská babička. „Ako si majú nahodiť niť na kolovrátok, ako rýchlo točiť kolesom, ako správne poťahovať ľan. Pri páračkách to zas bolo o niečom inom. Vysvetľovali sme mladým dievkam, ako treba gušlič (čarovať), aby prišli mládenci zahrať. Bolo treba poobracať lyžice, pozametať kostrunky, sadnúť si na ne, zobrať do hrsti a robiť chodník, aby mládenci vedeli, kde sú páračky. A keď prišli, bolo veruže veselo, ale dakedy aj po páračkách. Spievali, dobiedzali, zhadzovali nite z kolovrátka alebo fúkali do peria."
Gazdov strašilo
Samozrejme, aj chlapi mávali svoju robotu. Robili triesky, hrable alebo metly, plietli košíky, krmpľovali vlnu alebo opravovali nástroje. Každý to, čo vedel. Keď ženy párali alebo priadli, oni rozprávali a debatovali o tuhej zime, koľko zviezli počas leta vozov so senom, koľko dreva z lesa. Dosť často to boli rôzne vymyslené príbehy – najmä o strašidlách. Keďže čítať vedel len málokto, vymyslené bájky vedeli vždy osloviť, potešiť, ale niekedy aj nahnať strachu. A keď gazda prišiel s pohárikom a nalial, bolo veru čo počúvať.
Zaspomínať si na tradície otcov a mám sa podujali členovia folklórnej skupiny Mútňan a Mútňanka. Pre dedinčanov pripravili podujatie s názvom Vostatky. Sprítomnili spomínané pracovné zvyky, pričom ich sprevádzal spev goralských piesní. A aké by to boli vostaky, keby pri nich nechýbal plný stôl dobrôt od gazdinej a gazdu.
Autor: Miroslav Jozefiak
