LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA/VEĽKÝ KRTÍŠ. Podľa astronomických výpočtov sa jar v tomto roku začne v pondelok 21. marca o 00.21 hod. stredoeurópskeho času (SEČ), v deň jarnej rovnodennosti.
Jarná rovnodennosť
Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jarnom alebo jesennom bode.
Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. Počas jesennej rovnodennosti nastáva na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.
V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu - 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V tento deň na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko - končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá končí sa polárny deň a nastáva polárna noc.
Prvý jarný deň
Okamih jarnej rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok. Dátum 21. marec, ktorý sa uvádza v učebniciach a ktorý mnohí ľudia dodnes považujú za prvý jarný deň, platil iba v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia.
V posledných rokoch bol tento dátum aktuálny iba každý tretí rok po roku priestupnom, t.j. v roku 2003 a 2007. Pre väčšinu z nás bude 21. marec prvým jarným dňom už iba v tomto roku.
Počnúc rokom 2012 sa bude jar v našom časovom pásme začínať vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj dátum 19. marca. Návrat k 21. marcu ako k prvému jarnému dňu nastane až po vynechaní prestupného dňa v rokoch 2100, 2200 a 2300.
Vynášanie Moreny
Podobne ako deň zimného slnovratu patril aj príchod jari k najväčším sviatkom ľudstva ešte v predkresťanskej ére. Na Slovensku sa najkrajšie ročné obdobie vítalo vynášaním Moreny (Marmurieny, Mureny), slamenej figuríny odetej do ženských šiat.
Morena symbolizovala slovanskú bohyňu zimy a smrti. Figurínu nosili ľudia po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto odoženú od seba choroby a smrť. Tento zvyk si možno vykladať rôzne.
Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej odchod mal otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných bola Morena zosobnením smrti a jej likvidácia mala zabezpečiť prosperitu celej obci.
Zvyk rozlúčky so zimou a privítania jari sa na Slovensku uchoval aj po prijatí kresťanstva. Kresťania si v tomto období pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
