Článok pokračuje pod video reklamou
Obidvaja sú až neskutočne statoční. Alexandra i jej syn. Snažia sa prežiť každý deň tak, ako keby bol ich posledný. Keď Alexa rozbolí bruško, zoberie si malý vankúš, pokrčí sa do klbka a statočne znáša bolesť. Keď býva unavená jeho mama, modrooké chlapča ju hladká a utešuje. Obidvom sa prednedávnom splnil sen. Stretli sa so Šeherezádou a Onurom.
VEĽKÝ KRTÍŠ. Je jednou z tých mamičiek, ktorej dieťa trpí onkologickým ochorením. Za život svojho synčeka by dala všetko. Aj ten svoj. Teší sa z každého dňa a snaží sa ho prežiť tak, ako keby bol posledný. Zákerná choroba Alexandru a Alexa ešte viac zblížila. Naučila ich tešiť sa z maličkostí, vážiť si zdravie a neprestávať veriť, že raz bude lepšie. Dvadsaťosemročná žena nechce ani len pomyslieť na to, že by k nim osud bol až natoľko krutý a ona by prišla o svoje jediné dieťa.
„Alex je pre mňa všetkým. Je veľký bojovník. Hoci má len štyri roky, niekedy ma prekvapí svojim zmýšľaním. Po jeho poslednej operácii som prišla za ním. Keď som ho videla napojeného na hadičky a bledučkého, nezdržala som sa a začala plakať. Pozrel na mňa a povedal mi: „Mami, neplač, už bude lepšie." Išlo mi srdce puknúť. No potom som si uvedomila, že musím byť silná. Keď to dokáže dieťa, ja, dospelá žena, to musím tiež," tvrdí Alexandra Zaťková, mama úžasného chlapčeka s veľkými modrými očami.
Dve ťažké operácie
Alex sa narodil zdravý, no keď mal rok a pol, začala ho pobolievať hlava a častokrát býval unavený. K únave sa časom pridružilo dávenie.
„Išli sme na vyšetrenie do Bratislavy, kde mu zistili, že má v hlavičke veľký nádor. Lekári mi povedali, že je veľmi agresívny. Môj synček mal meduloblaston v štvrtom štádiu. Nádor mal rozmery 8x4x5 centimetrov. Lekár mi povedal, že to bude zázrak, ak sa dožije druhého dňa, že všetko je v rukách božích. Takmer som tam odpadla. Nevedela som, čo mám robiť," spomína na jedno z najťažších období vo svojom živote statočná mama. O dva týždne neskôr Alexa operovali v Prahe. Ujali sa ho tí najlepší odborníci. „Operácia trvala takmer dvanásť hodín. Za ten čas mi v hlave prešlo celé jeho detstvo. Ako sa učil sedieť, chodiť, hovoriť prvé slová. Ako sa celá rodina tešila na jeho príchod. Bol to pre mňa nekonečne dlhý čas. Modlila som sa, aby Alex prežil," hovorí Alexandra.
Nádor sa podarilo vybrať. No ukázalo sa, že za ním narástol ďalší. Síce menší, ale rovnako agresívny. „Aj ten musel ísť von, takže už o týždeň ležalo moje dieťa na operačnom stole po druhýkrát. Táto operácia bola kratšia. Trvala „len" päť a pol hodiny," upresní Alexova matka.
Pri živote ho držia nutričné drinky
Po operáciách v Čechách nasledovalo liečenie v Bratislave. Alex dostával chemoterapiu i rádioterapiu.
„Bola dvakrát taká silná ako zvyčajné dávky. Ležali sme na onkologickom oddelení, kde mali deti podobné diagnózy ako môj synček. Pobudli sme tam štrnásť mesiacov. Spolu s inými rodičmi a deťmi, s ktorými sa osud kruto zahral. Stali sme sa jednou veľkou rodinou. Najhoršie boli chvíle, keď niektorý malý anjelik odišiel do neba. Za ten čas, čo sme tam boli, zomrelo sedem detičiek. S diagnózou, akú má Alex, nežije už ani jedno. Posledný chlapček zomrel tesne pred Vianocami, 21. decembra," povie Alexandra.
Snaží sa neplakať. No niekedy je to ťažké. Obidvom sa nám zarosia oči. Z chmúrnych myšlienok nás vytrhne neposedné chlapča. Alex na chodbe panelákového bytu ukazuje mojej kolegyni motorku.
„Mám aj druhú, ale táto je lepšia. Keď bude teplejšie, pôjdem s maminou alebo s mojim starkým von," šteboce. Už štvrtý mesiac takmer nič neje. Pri živote ho držia nutričné drinky, energeticky bohaté nápoje z lekárne. „Alexov žalúdok nič iné neprijme. Ani dve lyžice polievky," hovorí jeho mama.
Alex má oslabenú imunitu
Od chvíle, keď Alexovi diagnostikovali zhubné ochorenie, uplynuli už tri roky. Tri ťažké roky. Pre neho i pre celú rodiny.
„Lekári mi povedali, že prvých päť rokov je najkritickejších. Z desiatich detí prežije len jedno. Alex žije a to je podstatné. Pred rokom sa mu však po črievkach i v žalúdku objavili myómy – nezhubné nádory. Má ich veľa. Niektoré majú len šesť milimetrov, no niektoré aj tri centimetre. Tridsať centimetrov z tenkého čreva Alexovi už zobrali. Viac nemôžu urobiť. Ostáva nám len čakať, ako sa to všetko vyvinie. My s Alexom žijeme každý deň naplno. Žijem tak, ako keby bol každý deň našim posledným. Alex má oslabenú imunitu, nemôže ísť do detského kolektívu. Jeho život je plný obmedzení. Raz cez zimu sedel pri okne a pozeral sa na deti, ktoré sa hrali vonku. Povzdychol si a opýtal sa ma, či raz bude môcť ísť medzi ne. V takýchto chvíľach, čo ako sa snažím, nedokážem potlačiť slzy. Bolí to, veľmi to bolí," povzdychne si útle žieňa.
Statočná mama má cukrovku
Ani Alexandra nie je zdravá. Má cukrovku. Inzulín si pichá už vyše dvadsať rokov, štyrikrát za deň. Choroba ju dohnala na invalidný dôchodok. Vyštudovala obchodnú akadémiu. Bavilo ju robiť za pokladňou. No človek mieni a osud mení. Stroskotali i plány o šťastnom manželstve. Alexov otec ich opustil. Namiesto toho, aby ho synova choroba ešte viac primkla k rodine, rozhodol sa odísť.
„Nechcem o tom hovoriť. Je to za nami. Lem mi je veľmi ľúto, že Alexovi zobral domov," hovorí Alexandra.
Sú situácie, keď býva vyčerpaná. Zo svojej i synovej choroby. Oporou sú jej rodičia i mladší brat. Pomôžu dobrým slovom i finančne napriek tomu, že sami toho veľa nemajú.
Alexov starý otec je tiež na invalidnom dôchodku a stará mama je nezamestnaná. Veľký Krtíš je chudobné mesto, ba aj celý okres. Jeden z najchudobnejších. Nezamestnanosť je tu vysoká. Dosiahla hranicu takmer tridsiatich percent.
Leteli do Turecka
Jedným z potešení ťažko skúšanej rodiny z Veľkého Krtíša je obľúbený seriál Šeherezáda. Alexandrina kamarátka vysnívala pre nich v Modrom z neba ich sen. Stretnúť sa s hlavnými predstaviteľmi - krásnou Šeherezádou i sympatickým Onurom. Alexandra so svojim synčekom letela do Turecka, aby si splnili želanie. Stretli sa so svojimi obľúbenými hercami a užili si päť dní nezabudnuteľnej dovolenky.
Ako dopadlo ich stretnutie v Istanbule, uvidíte koncom marca v obľúbenej relácii Modré z neba. Keďže Alexandru viaže zmluva, nemohla nám o návšteve Turecka povedať viac. Nepochybne však bolo stretnutie Alexa s hrdinami obľúbeného seriálu dojímavé a plné emócií. Presne také, aký je aj jeho doterajší život. Alexov osud pripomína osud seriálového Kaana. Obidvaja sú totiž onkologickí pacienti.
