RIMAVSKÁ SOBOTA. Obecné knižnice v okrese Rimavská Sobota a Revúca pomaly zanikajú. Polovica z fungujúcich knižníc zasa nevykonáva žiadnu činnosť.
Katastrofálna situácia v neprofesionálnych knižniciach
Knižnica Mateja Hrebendu (KMH) v Rimavskej Sobote s regionálnou pôsobnosťou metodicky usmerňuje 73 knižníc v okrese Rimavská Sobota a Revúca. Podľa metodičky KHM Anny Kuricovej neľahká situácia je v mestských knižniciach a ešte horšou začína byť v profesionálnych obecných knižniciach, nehovoriac už o pomaly katastrofálnej situácii v neprofesionálnych obecných knižniciach, okrem malých výnimiek, kde obecné úrady aspoň v malej miere vyčlenili financie na nákup kníh. "Bolo to tak v desiatich knižniciach," oznámila Kuricová.
Podľa jej slov nezáujem zo strany predstaviteľov obecných zastupiteľstiev a samotných občanov bola príčinou, že v roku 2010 z 51 knižníc 26 obecných nevykazovalo žiadnu činnosť, čiže stagnovalo. Od tohto roku už oznámili zrušenie dve obecné neprofesionálne knižnice, a to v Martinovej a Studenej.
Snaha osloviť nových čitateľov
Z najaktívnejších knižníc boli mestské knižnice v Hnúšti a v Tisovci, ktoré svoju aktívnu činnosť propagovali aj na webových stránkach, kde sa snažili novými formami práce a informačnými technológiami zaujať a osloviť nových čitateľov. Z 22 knižníc v Revúcej nevykonávalo žiadnu činnosť sedem knižníc.
Základ knižničného fondu vo všetkých knižniciach tvorí bývalý centrálny nákup niekdajšej Okresnej knižnice v Rimavskej Sobote, ktorá zabezpečovala knižnice novou literatúrou. "Žiaľ, delimitáciou knižníc pod obecné a mestské úrady akoby činnosť vo väčšine knižníc zaspala a doslova zapadla prachom. Obecnú knižnicu má zvyčajne na starosti pracovník obecného úradu, niekde sa nájde ešte dobrovoľná knihovníčka, ktorá za veľmi nízku ročnú odmenu pobudne 1 - 2 hodiny týždenne v knižnici. Keďže kníh sa nakupuje málo alebo vôbec, nemá čo čitateľom ponúknuť," informovala metodička.
Knižnice sa snažia prostredníctvom Dotačného systému MK SR zabezpečiť financie na nákup knižničného fondu tým, že vypracúvajú a podávajú projekty, v ktorých niekedy uspejú aj na zabezpečenie informačných technológií. Ide hlavne o mestské knižnice a profesionálne, kde pri prideľovaní rozhodujú aj výkony knižníc.
Ako ďalej uviedla Kuricová, pracovníci knižníc si uvedomujú, že jednou z možností, ako získať nových používateľov, je poskytovať elektronické služby. "Viem, že obecné úrady majú nekonečné problémy, ale ZMOS a Slovenská národná knižnica v Martine uzavreli spoločnú dohodu o spolupráci v roku 2009, takže by sa očakávalo, že obecné úrady prevezmú zodpovednosť za svoje knižnice, pretože KMH RS im môže už len poradiť," spresnila.
Metodička sa domnieva, že obecné úrady by mohli na svojich webových stránkach a v novinách propagovať aj aktivity jednotlivých knižníc. Jednou z možností a východísk by mohlo byť aj zlúčenie obecných a školských knižníc.
