Bývalá profesorka matematiky oprášila tradíciu hontianskej čipky. Vydala o nej i knihu, aby originálne paličkovanie zachovala aj pre budúce generácie. Pani Iveta Žlnková z Veľkého Krtíša sa paličkovaniu venuje už dvadsať rokov a tvrdí, že hontianska čipka patrí medzi najkrajšie.
VEĽKÝ KRTÍŠ. Paličkovanie je riadna piplačka a vyžaduje si veľa, veľa trpezlivosti. Laikovi môže pripomínať malý labyrint. Niekedy až takmer v nes-kutočnom množstve nitiek a paličiek má každá svoje miesto a úlohu. Pani Ivete Žlnkovej z Veľkého Krtíša sa paličky nepletú. Priznáva však, že začiatky jej čipkárskeho umenia neboli ľahké.
Zlomil ju paličkovaný obrúsok
K paličkovaniu sa dostala náhodou. „Bola som na liečení v Tatrách a mali sme tam jednu milú a šikovnú sestričku. Vedela, že mám rada ručné práce, preto mi ukázala aj paličkovanie. Chodila za mnou tri týždne a napokon ma zlomila jedným obrúskom, ktorý bol veľmi pekný,“ priznáva pani Iveta. Paličkuje už dvadsať rokov. Srdcu blízka jej je hontianska čipka.
„Hontianske čipky patria medzi najťažšie. Gazdinky ich vyrábali priamo na vankúši a bez predlohy. Len tak popamäti. No čipkárky, ktoré to dokázali, rokmi vymreli. Žije už len jedna, teta Matejkinová z Litavy. Aj tá má už okolo osemdesiat rokov,“ dodá.
Tradičná hontianska čipka prežije aj vyše sto rokov. „Už som mala v rukách také, ktoré mali okolo stopäťdesiat. Čas im z krásy neubral. Gazdinky na ich výrobu používali ľanové alebo konopné nite. Boli pevné, veľa vydržali,“ tvrdí čipkárka z Veľkého Krtíša.
Za valec si sadá takmer každý deň. Niektoré paličky si kúpila, niektoré jej vystružlikal otec. Veľkú pomoc má aj u svojho brata. „Igor mi veľmi pomáha. Som na invalidnom dôchodku a mám zdravotné problémy. O to viac si cením jeho pomoc,“ tvrdí bývalá profesorka matematiky.
Aj tristo paličiek
„V dedinách v našom regióne sa paličkovali roľnícke čipky. Neboli určené na predaj, každá žena či dievka si ich robila pre vlastnú potrebu. Používali pri tom hrubý valcovitý vankúš. Volali ho batoh alebo bambúr. Naplnili ho utlačenými plevami, prišili naň pruh čierneho súkna a položili do slamenice. Čipku tvorili spletením nití priamo na vankúši. Plietli bez vzoru a nitky pevne uťahovali. Preto takého čipky vydržali toľko desaťročí,“ vysvetľuje čipkárka.
Hontianske čipky lahodili každému oku. „Preto som do dnešného dňa nepochopila, prečo si ich ženy dávali napríklad na spodné sukne. Veď to bol hriech skrývať toľkú krásu pred svetom,“ myslí si pani Iveta.
Čipky v Honte sa delili na cipky a mrežky. Cipky boli čipky, ktoré mali na jednom okraji zuby a gazdinky ich prišívali na obrusy, plachty i čepce. Mrežky, to boli vlastne pásy, ktoré zdobili dva kusy tkaniny. Na paličkovanie sa používalo najmenej desať párov paličiek ale našli sa aj ženy, ktoré paličkovali aj so stopäťdesiatimi pármi. Paličkovanie je náročné nielen na čas, ale i presnosť a trpezlivosť. Základom je skoordinovať ruky s myslením.
Čipkársky klub
Jemné tradičné remeslo si naš-lo vo Veľkom Krtíši svojich priaznivcov. Najskôr v meste založili čipkársky krúžok. „Bolo to v roku 1996. O päť rokov neskôr sa krúžok zmenil na klub paličkovanej čipky Pramene. No postupne nadšenie žien upadávalo a dnes nás je v klube už len hŕstka,“ tvrdí čipkárka.
Veľmi chcela tradičnú hontiansku čipku zachovať aj pre budúce generácie, a tak sa rozhodla vydať o hontianskej čipke knihu, ktorá by bola zároveň aj návodom na jej pletenie.
„Zistila som, že v Honte sa zachovalo veľa vzorov paličkovaných čipiek. V podstate každá dedina mala svoj typický vzor. Niektoré lemovali okraje obrusov, iné zas zdobili čepce alebo takzvané kútne plachty. Tie niekedy oddeľovali mamku s dieťaťom od ostatných členov rodiny. Každá z týchto čipiek bola originál a ja som ich chcela zachovať aj pre ďalšie pokolenia. Tak som ich vzory pracne prekreslila na papier a hľadala niekoho, kto by mi ich pomohol vydať,“ približuje začiatky zrodu „Paličkovanej čipky z Hontu“ pani Iveta.
Kamarátke poďakovala verejne
Pri vydaní knihy jej veľmi pomohla pani Rozália Ďurčatová z Bratislavy. „Ukázala som jej, čomu sa venujem a Ruženka mi pomohla uskutočniť môj sen, ktorý sa týkal vydania knihy. Paličkované čipky z Hontu vydalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Bol to pre mňa pekný darček, za ktorý ďakujem práve Ruženke,“ tvrdí zanietená čipkárka. Kamarátke sa poďakovala i verejne prostredníctvom televíznej relácie Pošta pre teba.
Šikovná žena z Veľkého Krtíša paličkovanej čipke venuje všetok svoj voľný čas. „Žiaľ, slabne mi zrak, preto kým sa mi ešte dá, chcem zachytiť na papier čo najviac vzorov našej hontianskej čipky. Takže teraz častejšie ako paličky chytám do ruky papier a ceruzku. Bola by škoda, aby čas pochoval jednotlivé vzory čipiek,“ dodá.
Autor: Zita Suráková ml.
