DIVÍN. Medzi obce s najbohatšou históriou a množstvom vzácnych pamiatok v okrese Lučenec patrí Divín. Môže sa popýšiť zrúcaninou stredovekého hradu, renesančným kaštieľom, starou obecnou školou, opevneným kostolom a aj historickými slnečnými hodinami.
Prvá písomná zmienka o obci Divín je z roku 1329 a spomína sa v súvislosti s hradom, keď si ho vlastníci - bratia Tomajovci vymenili. Ešte pred nimi patril hrad zrejme rodine Kačičovcov a bol postavený v 11. 12. storočí.
„Divín bol odjakživa slovanskou obcou, v tom čase ešte osadou pod hradom. Ešte pred postaveným kamenného hradu tu bolo hradisko,“ informoval zástupca starostu Ján Sivok a doplnil, že názov obce z etymologického výkladu pochádza zo slova deva s významom slobodná poctivá panna.
Samotná obec, kedysi poddanské mestečko, bola v minulosti opevnená, ale z niekdajšieho opevnenia možno nájsť len zvyšky bývalých priekop v dnešných záhradách. Najznámejšou pamiatkou Divína je zrúcanina hradu. Najväčšou zmenou prešiel, keď sa ho chceli zmocniť Turci. Pod ich nadvládou bol hrad 18 rokov a podnikali z neho rôzne nájazdy. Po jeho oslobodení sa dostal späť do rúk rodiny Balašovcov, z ktorých bol najznámejší Imrich III.
„Bol to násilnícky zemepán so sklonmi lúpežného rytiera. Stojí aj za vybudovaním kaštieľa, do ktorého bol prinútený sa nasťahovať po vyhodení z hradu,“ vysvetlil Sivok a doplnil, že hrad bol dobitý, vykradnutý, vypálený a aj vyhodený do vzduchu v roku 1679 a následné roky chátral. Prvé pokusy o záchranu prišli až v 80. rokoch 20. storočia.
Na mieste renesančného kaštieľa, ktorý bol postavený v roku 1670, stála malá kúria. Tú vypálili Turci. Imrich III. Balaša kaštieľ opevnil a vybudoval bašty. Poslednými grófmi vlastniacimi túto historickú pamiatku boli Zičiovci, ktorých vysťahovali po druhej svetovej vojne. Následne sa z kaštieľa stalo jednotné roľnícke družstvo. Od roku 1992 ho vlastní obec a v súčasnosti sa rekonštruuje.
Ďalšou pamiatkou dediny je dvojvežový kostol ohradený vysokým kamenným múrom. Bol postavený v 14. storočí. Najhodnotnejšou zachovanou soškou v ňom je Madona z čabradského hradu, ktorú ukradli vojská v roku 1548. Zaujímavou sakrálnou pamiatkou je kaplnka svätej Anny. Vznikla na cintoríne v 18. storočí. Každoročne sa v nej konajú odpustové slávnosti a je súčasťou krížovej cesty.
Na miestnej fare sa nachádzajú aj slnečné hodiny, ktoré patria k najstarším v tomto regióne a boli zostrojené v roku 1761. Medzi pamiatky patrí aj budova bývalej cirkevnej školy postavená na námestí na mieste pôvodnej drevenej školy. V roku 2004 bola zrekonštruovaná.
