HNÚŠŤA. Takmer každé mesto má svoje boľavé miesto. Hnúšťa ich má hneď dva. Vysokú nezamestnanosť a problémovú štvrť zvanú Kolónia. Žijú tu desiatky neprispôsobivých rodín v podmienkach pre nich typických. Niektorí bez elektriny a v katastrofálnych hygienických podmienkach. Vysoko kriminalizovaná oblasť naháňa mnohým strach.
V takomto prostredí ešte donedávna žila aj matka dvojročného chlapčeka Adriana Bérkyová. V bytovke medzi chronickými neplatičmi bola jediná, ktorá poctivo platila poplatky za byt. Oplatilo sa jej to. Mesto jej pridelilo lepší byt. Nasťahovala sa doň pred týždňom. Nové bývanie si pochvaľuje a hovorí, že Rómovia by nemali bývať spolu. „Nie je to dobré. Mali by bývať medzi bielymi. Takto, keď sú sami, robia zlé veci. Žila som medzi nimi a viem, o čom hovorím,“ tvrdí mladá žena.
Dvesto eur na mesiac
Adriana má tridsaťjeden rokov, jej syn dva. Ona aj jej druh sú nezamestnaní. „Žijeme z materského príspevku, teda z 210 eur mesačne. Ale teraz sme si požiadali o príspevok na bývanie. Dúfam, že niečo dostaneme a bude nám lepšie. Viac detí už neplánujeme. Žijeme v biede a nechcem, aby tak vyrastali aj moje deti. Mám ukončené len základné vzdelanie. Tri mesiace som pracovala v Sewone, no potom ma prepustili,“ tvrdí Adriana.
Hoci v Hnúšti typická rómska osada nie je, problémová bytovka, v ktorej donedávna žila aj Adriana, veľmi pripomína polorozpadnutú chatrč. „Záchod tam síce bol, ale potrubie bolo upchaté, a tak sme museli s prepáčením chodiť na vedro. Výkaly potom každý vynášal, kde sa dalo. Niektorí sa ani len neunúvali zájsť ďalej od bytovky. Všade sa píše len o Luníku v Košiciach. No tam, kde som bývala, to bolo hádam ešte horšie,“ hovorí Rómka.
Cestoviny a šošovica
Priznáva, že má strach. „Bola som v novinách a už mi to vyčítali, že čo som o nich narozprávala. Tie rodiny tam držia spolu. Nemajú radi, ak sa niekto snaží byť iný ako oni. Aj mne sa vysmievali, že načo platím. Nedala som na ich reči. Vedela som, že ak sa chcem raz odtiaľ dostať, musím sa o to pričiniť aj sama. Poctivo som všetko platila. Nájomné, elektrinu aj za smeti. Vyše štyridsať eur. Tu budem platiť šesťdesiat. Žijeme skromne. Musím si zadeliť tak, aby sme nehladovali. Nakúpim cestoviny, šošovicu, fazuľu, zemiaky. Kúrime si drevom. Zhoria aj handry z kontajnera. Niektoré ženy nechápem. Žijú v totálnej biede a deti rodia takmer každý rok. Podľa mňa to robia len pre peniaze,“ myslí si Adriana. Sama pochádza zo šiestich súrodencov. Jej rodičia vraj obidvaja pracovali, no otec už zomrel.
Skromne, ale čisto
Hoci sme prišli neohlásení, v jej byte bol poriadok. „Snažím sa. Periem v rukách. Zatiaľ ani tu nemáme elektrinu, ale žijú tu slušné rodiny. Rómske, ale slušné,“ tvrdí. Na návšteve u nej boli aj dvaja tínedžeri. Chalani s nagelovanými vlasmi nám situáciu niektorých tunajších rodín opísali takto: „Niektorí stále pijú a fetujú. Pikolo a marišku tu kúpite za päť eur. V byte žijú aj dvadsiati. Cigáni vám pravdu nepovedia, klamú. Robiť by možno aj robili, ale nemajú kde. A deťom sa nechce učiť. Mnohé z nich, keď prídu do školy, vedia len po cigánsky. Po slovensky nevedia ani len ceknúť. Bieli ich do kolektívu neprijmú, a tak radšej zo školy utekajú a pretĺkajú sa, ako vedia. Samozrejme, že aj kradnú. Veď čo iné sa tu dá robiť!“ Svojský, ale realistický pohľad dospievajúcej mládeže.
Staré poctivé cigánske rodiny vymierajú. Ich deti mali ešte aspoň aký-taký návyk k normálnemu spôsobu života. No vnuci a pravnuci už vyrastali a vyrastajú v iných podmienkach. Nemajú si čo odniesť do života, aby sa vedeli odraziť z dna, na ktorom sa roky potácali.
Poctivcov nemajú radi
Adriane sa podarilo dostať ďalej. Stačilo sa presťahovať o niekoľko metrov a už je spokojnejšia. Nemusí vynášať vedro a počúvať krik opilcov. „Raz som dva týždne nemohla poriadne jesť. Na chodbe i v izbe som mala výkaly. Vyliali sa z upchatého záchodu. Bolo to hrozné,“ tvrdí.
Jej poctivý prístup k mesačným platbám jej priniesol vytúžený lepší byt. Žije však v strachu. Poctivosť sa v komunite, v ktorej žila, nevypláca. „V jednom byte tam žije aj dvadsať ľudí. Žijú tak, ako sú naučení. Zo dňa na deň. Zaujíma ich len jediné - ako prežiť deň a to doslova,“ dodá mladá žena.
