CHANAVA. Ottó László je šikovný remeselník s tvorivou dušou. Umelecký kováč vystavoval svoje diela nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Rodák z Chanavy priznáva, že je večný rebel, a tak mnohé jeho diela znázorňujú absurdnosti dnešnej doby i bývalých režimov. Keď skrachovala firma, v ktorej pracoval, rozhodol sa rozšíriť kováčsku dielňu a živiť sa starým poctivým remeslom. Jablko tak nepadlo ďaleko od stromu, pretože aj jeho otec bol kováčom.
Aj jeho otec bol kováčom
„Už ako dieťa som sa motal v dielni svojho otca, ktorý bol typickým dedinským kováčom. Vedel podkuť kone, vyrobiť pluh či iné náradie. Bavilo ma pozerať sa na otca. Už vtedy som sa na železo pozeral úplne inými očami ako iní,“ tvrdí Ottó. Nájsť v kove poéziu sa podarí málokomu. Jemu sa to podarilo. Svoje diela vystavoval napríklad v Košiciach, ale i v Budapešti. Sú príkladom toho, že aj studený kov môže mať dušu.
„Teší ma, že ľudia majú záujem nielen o brány, ploty, svietniky či lustre, ale zaujímajú sa aj o umenie. Nedávno som predal dielo, ktorému som dal názov Anjel víťazstva jednému známemu slovenskému lekárovi. Hneď spoznal, čo moja plastika symbolizuje,“ povie umelec a ukáže nám sochu, ktorá mu zdobí dvor pri dielni.
„Zo železa som vymodeloval postavu Minotaurusa a postavu ženy som nazval Európa. Sú z nerezovej ocele a symbolizujú Európu, ktorú poznačil komunizmus,“ približuje časť svojej tvorby Chanavčan.
Jeho diela, to nie sú je len chladné kusy železa, to sú sochy, ktoré majú dušu a skrýva sa za nimi príbeh zo života. Všetkým dáva názvy. Spod jeho rúk vyšli plastiky: Picassova dcéra, Veselý nezamestnaný, Svätý Peter-skala, Anjel víťazstva, Modliaci sa bocian, Vták, ktorý prežije všetko, Rozpadávajúci sa život.
Zamestnáva troch ľudí
Určitú etapu svojho života prežil v Maďarsku. Do rodnej Chanavy sa presťahoval pred jedenástimi rokmi. „Neľutujem to. Vybudoval som si tu dielňu a pomaly si uskutočňujem svoje sny. Raz by som tu chcel mať svoj ateliér, v ktorom by som vystavoval svoje diela. Akúsi súkromnú galériu. No kým stavbu dokončím, to ešte chvíľu potrvá. Hoci máme dobré zákazky, nezarábame milióny. No som rád, že ma živí to, čo ma baví. V okrese Rimavská Sobota je veľká nezamestnanosť, preto som rád, že dávam prácu trom ľuďom. Vďaka mne majú tri rodiny na chlieb,“ hovorí kováč.
Za viac ako desať rokov spracoval 220 ton železa. „To sú dobré tri škodovácke lokomotívy alebo štyri tanky,“ usmeje sa. Pri remesle mu pomáha aj jeho otec. „Hoci mám dve vysoké školy, múdrosť šedín a škola života sú na nezaplatenie,“ tvrdí.
Kov sa mení na krehkú krásu
Majstrovstvo vyštudovaného inžiniera poznajú po celom Slovensku. Vyrába brány, zábradlia, svietniky, stĺpy, ploty, ozdobné mreže, ale i fontány.
„To je tá komerčnejšia stránka výroby, ktorá ma živí. Zvyčajne mi zákazníci len povedia, čo by chceli napríklad na takej bráne mať, ja zapnem svoju fantáziu a navrhnem im to či ono. Inšpirujú ma rôzne výjavy z bežného života i okolitá príroda. Napríklad jednému zákazníkovi sme vyrábali bránu, na ktorej bol bocian ako symbol vlastenectva, sova ako symbol múdrosti a pelikán ako symbol obetavosti,“ približuje svoju tvorbu Ottó.
Tak ako oheň dokáže zohnúť železo, tak jeho ruky dokážu vymodelovať oku lahodiace diela. Napríklad i stĺp k bráne, do ktorého je možné zasadiť ružový ker. „Ako celok to pôsobí fascinujúco. Z tvrdého železa vyrastá krehká ruža. Na kov sa v takejto chvíli pozeráte úplne inými očami,“ dodá umelcký kováč.
