RIMAVSKÁ SOBOTA. Predmetom mesiaca máj je zbierkový predmet z historického fondu múzea - zástava Gemerskej župy so žrďou. Zástava je vyhotovená z červenej tkaniny a po obvode má zlatými niťami bohato vyšívané rastlinné ornamenty. V strede averzu sa nachádza erb Gemera a nápis: „VEXILLUUM IN COTTUS: GÖMÖR 1744.” Na reverze je vyobrazený erb Uhorska a nápis: „DULCE EST PATRIA MORI”. Žrď je drevená s mosadznou špicatou násadkou. Je to ručná práca, ktorej výrobca a pôvod sú neznámi.
Podľa slov Evy Ádámovej, datovanie vzniku župnej zástavy spadá do obdobia panovania Márie Terézie. Jej nástup na trón je spojený s vypuknutím vojny o rakúske dedičstvo (1740 - 1748), ktorej sa nemohol vyhnúť ani Gemer. V tom čase bol županom Gemera gróf Pál Balassa (1744 - 1770), podžupanom András Török (1741- 1745) a župným sídlom Plešivec. Rimavská Sobota v tom čase bola sídlom Malohontského dištriktu, ktorý mal vlastnú samosprávu, ale úradne patril k Hontianskej župe. K prvému zjednoteniu Gemera a Malohontu došlo až v roku 1786, počas panovania Jozefa II. (1780-1790).
„Rok 1744 bol mílnikom Gemerskej župy aj z iného hľadiska. Gróf Pál Balassa pri svojej inaugurácií za župana 9. júna 1744 bol prvým, kto namiesto latinčiny privítal prítomné stavy v maďarskom jazyku. Počas jeho pôsobenia sa aj zápisnice zo župných zhromaždení písali po maďarsky. V roku 1744 vypukla tiež druhá vojna proti Prusku. Panovníčka Mária Terézia (1740 - 1780) bola nútená znova požiadať uhorskú šľachtu o pomoc. Na čele gemerského šľachtického vojska stál sám župan Pál Balassa, ale v pluku sa našli aj mená slávnych gemerských rodín, ako Máriássy, Szentmiklóssy, Vécsey, Kubínyi alebo Czékus. Možno práve jeden z nich bol tým, kto zachránil župnú zástavu pre budúce generácie,“ dodala Ádámová.
Dĺžka zástavy je 97 cm a šírka 56 cm. Žrď je dlhá 275 centimetrov. Do Gemersko-malohontského múzea sa dostala darom. Meno darcu ani obdobie, v ktorom zástavu do múzea daroval nepoznáme.
Autor: bat
