LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA/VEĽKÝ KRTÍŠ. Vajíčka patria k veľmi starým symbolom Veľkej noci. Naši predkovia im ako symbolom plodnosti a nového života pripisovali magický význam a v minulosti sa na stoloch domácností objavovali v najdôležitejších životných situáciách a pri najväčších sviatkoch roka. Uviedla etnologička PhDr.
Katarína Nádaská z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FF UK v Bratislave.
Na sviatočnom stole dominovali jedlá z vajec
„U starých Slovanov sa sviatok Veľkej noci spájal s oslavou solárneho kultu a začiatkom poľnohospodárskych prác. Na rozdiel od súčasného obdobia poznali starí Slovania len dve ročné obdobia zimu a leto, dnešné obdobie jari patrilo v ich vnímaní k prechodnému obdobiu medzi nimi a vajíčko pre nich predstavovalo symbol plodnosti,“ spresnila Nádaská.
Aj neskôr po prijatí kresťanstva sa Veľká noc nazývala 'červené sviatky', 'vesník', 'vesna, 'veľkonočka', 'vesnolanie'. Počas Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka podľa etnologičky dominovali na stole jedlá z vajec, ktoré mali zabezpečiť, aby sa plodnosť, ktoré vajíčko v sebe má a ktorej symbolom je aj rozkvitajúca príroda alebo plodnosť zvierat a príchod mláďat na svet, preniesla aj na človeka.
Medzi tradičné jedlá z vajec, ktoré sa konzumovali počas Veľkej noci, patrili v minulosti praženica alebo 'jaječnica', 'pankúch', alebo jedlo z vajec, z údeného mäsa a žemlí, tzv. 'stratené kura', 'plnina', 'kurka', 'baba'. Na východnom Slovensku sa dodnes z vajec a mlieka pripravuje jedlo 'žolta', 'sirek' alebo 'paska'. Aj keď sa vajíčka jedli často len uvarené, mnohé pokrmy z nich pripravené predstavovali obradové jedlá, ktoré mali ešte z čias predkresťanského obdobia, podľa tvaru slnka okrúhly tvar.
Ručne maľované vajíčko predstavovalo symbol lásky
Rôznymi rituálmi mali vajíčka podporiť aj hojnosť úrody v nasledujúcom hospodárskom roku. „Napríklad zaorávaním škrupín vajíčok do pôdy sa mala plodnosť vajíčka preniesť aj na zem,“ konkretizovala etnologička.
Ručne maľované vajíčko sa na Veľkonočný pondelok stalo nielen odmenou za šibanie a oblievanie dievčat, ale predstavovalo aj symbol lásky. Tieto dary sa nazývali aj kraslice alebo 'pisnaky'.
„Každé dievča si zdobilo vajíčka pre svojho mládenca a podľa spôsobu výzdoby sa mohol mládenec presvedčiť o citoch svojej milej. Do vajíčok bolo veľmi často vložené nežné vyznanie lásky. Vyznanie bolo originálne na vajíčku namaľované,“ uviedla Nádaská.
Dominovali červená, zelená a žltá
Pretože v predkresťanskom období boli sviatky Veľkej noci začiatkom úcty k solárnemu kultu, prvá farba, ktorou sa vajíčka zdobili, bola červená, ktorá je považovaná za farbu Slnka. Červená farba symbolizovala aj farbu krvi a života. Neskôr sa na ozdobovanie vajec začali používať sýte farby, ktoré sa spájajú s jarou, najmä zelená a žltá.
Do konca 19. storočia sa vajíčka farbili výlučne prírodnými rastlinnými farbami, ktoré sa pripravovali odvarom. Červená farba sa získavala zo slivkového dreva, žltá z rasce a obilia, hnedá zo šupiek červenej cibule, zelená z mladej trávy alebo petržlenovej vňate a modrá z čučoriedok.
Farbené a ozdobované vajíčka majú starú a bohatú tradíciu nielen u nás, ale u všetkých slovanských národov. V tradičnej kultúre existuje niekoľko desiatok techník zdobenia veľkonočných vajíčok. Kraslice patria k najstarším a najpôsobivejším umeleckým prejavom a ich rôzne spôsoby výzdoby odrážajú spôsob života ľudu v danom regióne.
Techniky zdobenia sú rôzne
Medzi základné techniky zdobenia vajíčok patrí podľa Nádaskej voskovanie, keď sa na zafarbené vajíčko nanáša roztopený rôznofarebný vosk a potom sa buď špendlíkom, zápalkou alebo ostrým husím brkom vytváral jednoliaty plastický ornament. Rozšírenou technikou bolo aj vyškrabovanie, pri ktorom sa ostrým predmetom, nožom, ihlou alebo žiletkou kreslili na vajíčko rôzne ornamenty podobné rytinám.
K starobylým technikám patrí aj technika leptania, pri ktorej sa na zafarbené vajíčka zápalkou alebo perom nanášalo leptadlo. K overeným prostriedkom leptania v minulosti patrili napríklad ocot, šťava z kyslej kapusty alebo kyselina soľná, ktorými sa na vajíčku vytvárali rôzne vzory.
Na trhu nájdeme i drevené a keramické vajíčka
„K ďalším tradičným technikám patrí napríklad aj batikovanie, oblepovanie rôznymi nitkami, slamou alebo dužinou
močiarnej trávy," dodala odborníčka. K zaujímavým starobylým technikám farbenia veľkonočných vajíčok patrí farbenie kyselinou mravčou. Vajíčko sa vložilo do mraveniska a mravce vajíčko vypúšťanou kyselinou nenapodobiteľne originálne zafarbili.
„Dnes je pri rozmachu ručných prác a možností techník farbenia a zdobenia vajíčok oveľa viac a na trhu nájdeme aj vajíčka keramické alebo drevené,“ uviedla Nádaská. Podľa odborníčky by vajíčka ako symboly Veľkej noci nemali chýbať na sviatočných stoloch ani v dnešných domácnostiach.
„Vajíčka sú nielen oslavou príchodu jari, symbolom Veľkej noci, ale v minulosti predstavovali aj symbol svornosti. Počas jedla na Veľkonočný pondelok sa natvrdo uvarené vajíčko krájalo na toľko kusov, koľko členov mala domácnosť a všetci ho spoločne skonzumovali, čo symbolizovalo prejav svornosti, jednoty a súdržnosti rodiny,“ uzatvorila tému etnologička.
