LUČENEC. Už tridsať rokov sa aktívne venuje turistike. Miroslav Gáfrik je členom dvoch turistických oddielov. V nohách má tisíce kilometrov. Turistika pre neho nie je len športom, ale aj životnou filozofiou. Stala sa súčasťou jeho života. Vďaka nej sa dostal na miesta, kde možno doposiaľ ľudská noha ani nevkročila.
„Pre tých, ktorí to nezažili, to možno všetko vyzerá jednoducho a idylicky. No keby zažili pod holým nebom poriadnu búrku, určite by svoj názor zmenili,“ tvrdí sympatický rodák z Gregorovej Viesky.
Z Rysov na Šomošku
Najdlhšia trasa, ktorú absolvoval, merala takmer tristo kilometrov. „Začali sme výs-tupom na Rysy a skončili na hrade Šomoška. Trasu sme zvládli za osem dní. Niektorí z nás mali na nohách krvavé otlaky, ale boli sme šťastní, že máme za sebou ďalšiu trasu,“ tvrdí Miroslav. V skupine sú dvadsiati. Najstarší člen má sedemdesiatpäť rokov.
„Volá sa Július Bella a napriek siedmim krížikom na pleciach je stále v dobrej kondícii. Podobne ako šesťdesiatšesťročný Dušan Turčáni. Veľmi im želám, aby im zdravie dlho slúžilo a mohli s nami prejsť ďalšie stovky kilometrov,“ hovorí Miroslav. Turistika, to nie sú len kilometre, to sú aj priateľstvá a príbehy ľudí.
Slováci sú pohostinní
Niektorí ich považujú za čudákov, no oni si z toho ťažkú hlavu nerobia. „Ľudia sú všelijakí. Ale môžem potvrdiť to staré známe, čo sa o nás Slovákov zvykne hovoriť, že sme pohostinný národ. Na potulkách po Slovensku nás v mnohých dedinách radi pohostia. Občas však mávame problémy so psami. Najmä na lazoch bývajú strážcovia dvorov ostrí. No zvyčajne ich kúsok chleba či slaniny uchlácholí. Ak nie, máme po ruke bakuľu,“ usmeje sa zanietený turista.
Niektoré pochody sú viac náročnejšie, iné menej. „Človek občas siahne až na dno svojich možností. A niekedy to musí aj vzdať. Ja som napríklad nezvládol pochod na Duklu. Od Spišskej Novej Vsi som sa musel vrátiť. Dos-tal som úpal,“ tvrdí Lučenčan.
Na zraz turistov sa vyberú pešo
Občas ich príroda poriadne potrápi. Vietor, dážď, sneh, búrka či krupobitie tiež patria k turistike. Podobne ako lesná zver. „Prešiel som krížom-krážom aj miesta, kde sú pánmi v horách medvede, ale našťastie som sa zatiaľ s nijakým nestretol. Ale s vretenicou som už mal do činenia a poviem vám, nebolo to príjemné stretnutie. Obavy však rýchlo pominuli, keď som sa započúval do šumu lesa,“ hovorí člen turistických oddielov Lampáš a Sova.
„Pred pätnástimi rokmi sme sa rozhodli chodiť z Lučenca do miesta zrazu slovenských turistov. Každý rok je to v inom meste. Tohto roku sa máme 4. júla stretnúť v Martine. Aby sme to mali náročnejšie, do Martina vyštartujeme z Devína už 28. júna. Je to taký netradičný zraz turistov. Väčšina tam totiž príde na autách a my prídeme po vlastných,“ upresní turistickú trasu i zámer Miroslav. Jeho snom je absolvovať s kamarátmi takzvaný Karpatský oblúk.
„Jeden rok by sme chceli zvládnuť Slovensko, na druhý Ukrajinu a na tretí chceme skončiť v Bulharsku,“ hovorí turista, podľa ktorého každý, kto sa chce turistike venovať, musí mať pevnú vôľu a zdravie. Kondičku vraj dozaista získa, keď si na chrbát naloží dvadsaťkilový ruksak a prejde s ním prvých sto kilometrov.
