BRATISLAVA. Otváranie pracovných trhov Rakúska, Nemecka, Švajčiarska a Lichtenštajnska, ktoré nastalo od 1. mája tohto roka, chcú Slováci intenzívne využiť. Vyplýva to z prieskumu personálnej spoločnosti Trenkwalder International AG medzi takmer 7 000 uchádzačmi o prácu zo Slovenska, Česka, Slovinska a Maďarska. Záujem Slovákov je spomedzi týchto krajín po Maďaroch druhý najvyšší, keďže o prácu v zahraničí sa chce uchádzať vyše štvrtina respondentov a ďalších takmer 60 percent takýto krok nevylučuje.
Najväčší záujem je o prácu v Rakúsku
Najvyšší, takmer 90 percentný záujem deklarovali uchádzači o zamestnanie v prípade Rakúska, nasleduje Nemecko s vyše 50 percentným záujmom o prácu v tejto krajine.
Hlavnou motiváciou Slovákov pre hľadanie si práce v zahraničí sú vyššie mzdy. Tie očakáva takmer 90 percent opýtaných. Približne tretinu respondentov lákajú aj lepšie kariérne príležitosti v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku či Lichtenštajnsku. Taktiež tretina Slovákov očakáva na týchto trhoch aj viac dostupných pracovných príležitostí.
Uchádzačov motivujú najmä vyššie platy
Vyššie platy fungujú ako hlavná motivácia nielen pre Slovákov, ale aj pre Čechov, Slovincov a Maďarov. V tomto porovnaní sa od svojich kolegov výraznejšie odlišujú iba Slovinci. Až dve tretiny z nich totiž očakávajú od práce v zahraničí viac príležitostí na budovanie si kariéry.
Hoci Slováci očakávajú od práce v zahraničí vyššiu mzdu než doma, práve výška platu je podľa nich hlavným faktorom, pre ktorý by mali na novootvorených pracovných trhoch uspieť. Dve tretiny opýtaných totiž uviedlo, že zamestnávateľ v zahraničí im dá prednosť pred domácim uchádzačom kvôli očakávanej úspore nákladov. Platy považujú za svoju hlavnú konkurenčnú výhodu aj respondenti z ostatných krajín, najvýraznejšie je to u Maďarov, najmenej u Čechov.
Spoliehanie sa na mzdovú výhodu sa však nemusí uchádzačom o zamestnanie vyplatiť. Prieskum Trenkwalderu medzi 395 spoločnosťami z Rakúska realizovaný vo februári 2001 totiž potvrdzuje, že zamestnávatelia hľadajú na prvom mieste odbornosť a jazykové schopnosti, šetrenie personálnych nákladov je druhoradé. "Krajiny, ktoré otvorili svoje pracovné trhy, sa snažia bojovať proti mzdovému dampingu zo strany pracovnej sily pochádzajúcej z nových členských štátov EÚ. Kto chce uspieť, mal by preto vsadiť na odbornosť a nie na svoje nižšie mzdové požiadavky," upozorňuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Trenkwalder Luboš Sirota.
Dôležitá je znalosť jazyka
Väčšina Slovákov je pritom presvedčená, že sa v nemecky hovoriacich krajínách dokáže dorozumieť. Nemčinu neovláda tretina respondentov zo Slovenska, čo je v porovnaní s účastníkmi prieskumu z Česka, Slovinska a Maďarska najhorší výsledok. "Šanca na uplatnenie sa ľudí, ktorí nemčinu neovládajú, je na nemecky hovoriacich trhoch nízka. Angličtinu síce časť zamestnávateľov vyžaduje, no vo väčšine prípadov znalosť tohto jazyka bez nemčiny nestačí," vysvetľuje požiadavky zamestnávateľov Ján Trgala zo slovenského zastúpenia koncernu, spoločnosti Trenkwalder. Mnohí z uchádzačov o zamestnanie tak môžu skrachovať práve na nedostatočnej znalosti jazyka. "Problémom je, že aj keď máme dostatok kandidátov na danú pozíciu, tí neovládajú jazyk na požadovanej úrovni," hovorí Trgala.
Najväčší záujem zamestnávateľov zo zahraničia je o vysokokvalifikované výrobné pozície ako CNC programátor, CNC nastavovač, IT špecialista, elektrikár či zvárač. Voľných kandidátov na tieto pozície je na Slovensku nedostatok, kto takúto kvalifikáciu má, je už s najvyššou pravdepodobnosťou už niekde zamestnaný. Napriek tomu sa dá očakávať, že títo ľudia budú smerovať za hranice. "Ak kandidáti ovládajú jazyk, Nemci, respektíve Rakúšania ich budú vedieť lepšie finančne motivovať. Hoci sa budú slovenské firmy snažiť svojich zamestnancov lepšie ohodnotiť, úroveň miezd bežnú v Rakúsku alebo Nemecku však vo väčšine prípadov nebudú môcť ponúknuť. Očakávame preto, že nastane preplácanie týchto zamestnancov," hovorí Ján Trgala.
Masové odchody za hranice sa očakávať nedajú
Od otvárania pracovných trhov sa nedá očakávať výrazný vplyv na znižovanie nezamestnanosti na Slovensku. Žiadne masové odchody za hranice sa očakávať nedajú. "Z otvárania pracovných trhov bude profitovať najmä kvalifikovaná pracovná sila. Liek na vysokú nezamestnanosť tak budeme musieť hľadať doma, nie v zahraničí. Prvou šancou na to bude schvaľovanie novely Zákonníka práce v parlamente, kde budú môcť poslanci podporou nevyhnutných zmien dokázať, ako to myslia s oživovaním slovenského trhu vážne," dodáva Luboš Sirota.
