Svojmu umeleckému projektu dal názov „Na ulici v gauči". Študent z Lučenca si za sedem dní vyskúšal život na ulici. Stal sa z neho bezdomovec. Ľudia sa pri pristavovali a ich reakcie boli rôzne. Peter sa domov vráti dnes večer.
LUČENEC. Vždy sa snažil byť sám sebou. Niektorí o ňom hovoria, že je rebelom, ktorému všetko prekáža. Peter tieto reči berie s úsmevom na tvári. V živote si hľadá svoje vlastné princípy, preto väčšinou vyčnieva z davu. Snaží sa pochopiť postoj ľudí k realitám dnešnej doby. Za svojím cieľom si ide vlastnou cestou. Tento fakt ho priviedol k myšlienke vyskúšať si život na ulici. V jednom z lučeneckých podchodov strávil celý týždeň. Hneď prvý deň mu zlodeji ukradli televízor.
Ubytoval sa pri Zlatej uličke
Za svoj dočasný domov si vybral podchod pri Zlatej uličke, jedno z najfrekventovanejších miest v Lučenci. Vymaľoval si ho, priniesol gauč, knihovničku, pračku, stôl, stoličky, televízor, koberce i obraz svojich starých rodičov. „Obraz som si zavesil nad gauč. Tak trochu som dúfal, že ma moji blízki ochránia. Byť v noci na ulici nie je bezpečné. Dospel som k zaujímavému poznaniu - čím dlhšie som tu, tým mám väčšie obavy," hovorí autor umeleckého projektu „Na ulici v gauči". Na ulici žil od soboty do piatku. Za ten čas sa pri študentovi Akadémie umení v Banskej Bystrici pristavili desiatky ľudí. Ich reakcie boli rôznorodé. Niektorí nechápavo krútili hlavou, iných zaujímal Petrov osud a našli sa aj takí, ktorí mu vynadali.
Kontrast medzi dvoma svetmi
Lučenčan Peter Kollár má tridsaťtri rokov. Jedenásť rokov žil v Anglicku, kde sa venoval aj fotografovaniu. Momentálne študuje a spomínaný projekt je vlastne jeho bakalárskou prácou.
„Touto inštaláciou vo verejnom priestore som vlastne chcel priniesť umenie bližšie k ľuďom. Zároveň som chcel poukázať na sociálnu rozdielnosť v našej spoločnosti, ktorá sa neustále prehlbuje. Je to kontrast medzi dvoma svetmi - životom na ulici, ktorý predstavuje skutočnosť a životom na pohovke pred televíziou, ktorá je akousi hmlistou ilúziou. Jedinec, ktorý sa ocitne na ulici, prestáva byť súčasťou väčšinového spoločenstva, prestáva sa riadiť jeho pravidlami, nemá zázemie, nemá domov," približuje zámer svojho projektu Peter.
Osudy ľudí bez domova sú rôzne
V podchode sa zoznámil s osudmi mnohých ľudí. „Pristavil sa pri mne bezdomovec. Mladý muž, ktorý fetuje. Rozišiel sa so ženou a tak vlastne stratil rodinu i domov. Mal som tu gemblera, ktorý všetok svoj majetok prehral na automatoch, ale i ženu, ktorá sa bála, že príde o prácu, nebude mať z čoho platiť byt a tiež sa z nej stane bezdomovkyňa. Podľa štatistiky, ktorú som získal na mestskom úrade, je v Lučenci okolo tridsať bezdomovcov, no podľa mňa ich je oveľa viac," hovorí Lučenčan, ktorého bavilo pozorovať, ako ľudia reagujú na jeho „domov". „Niektorí akoby sa báli vyjsť z vlastnej ulity a prihovoriť sa mi. Ale keď som sa im pozdravil ako prvý, osmelili sa a dali sa so mnou do reči. Včera mi na stolík niekto položil aj bagetu," tvrdí umelec.
Chcel poukázať na sociálne rozdiely v spoločnosti
Peter chcel na ulici pôvodne stráviť len dva dni. „Tak som sa dohodol aj doma s manželkou. No potom ma ľudia upozornili, že keď už som sa na to dal, nemal by som to robiť polovičato a mám vydržať dlhšie. Preto som sa rozhodol zostať tu sedem dní. Nie je zo mňa skutočný bezdomovec. Jedlo mi nosia, nemusím žobrať a vyberať kontajnery. Priznávam, že dodržiavam hygienu, mám pri sebe telefón s pripojením na internet, aj knihy, z ktorých sa pripravujem na štátnicu," usmeje sa umelec.
Vo štvrtok na obed sa pri ňom pristavil aj Stanislav Juhás. „Tohto mladého muža obdivujem. Snaží sa poukázať na niečo, čo sa týka nás všetkých. Bezdomovcov z roka na rok pribúda. Osobne s nimi nemám dobré skúsenosti. Viacerým som povedal, že im zaplatím, keď mi pozametajú chodník. O prácu však nemali záujem. Ale Petrovi nejde v projekte len o bezdomovcov. Chce poukázať na sociálne rozdiely v našej spoločnosti. Tu neďaleko Zlatej uličky žije žena, ktorá má nízky dôchodok. Aby prežila, zbiera po kontajneroch papier. Takých ľudí je dnes na Slovensku veľa," myslí si Juhás.
