PEZINOK. Uplynulý mesiac sa v jazdeckom športe opäť niesol v znamení úspechov lučeneckého klubu Horseteam Koška. Májovou bodkou bolo predstavenie Radky Ivanovej v Pezinku, kde prebiehali štvordňové medzinárodné jazdecké preteky Sheron Grand Prix – CSI*. Na štarte nechýbali zástupcovia Maďarska, Poľska, Rakúska, Česka, Talianska, Nórska, Slovinska, Nemecka a samozrejme Slovenska.
Na západ našej krajiny mala pôvodne cestovať aj skúsená lučenecká jazdkyňa Lucia Kosková. Keďže jej kôň Piaf nie je na tom úplne zdravotne v poriadku, farby Novohradu hájila len spomínaná Radka Ivanová.
„Preteky trvali štyri dni a každý kôň mohol štartovať len raz za deň. Radka si zvolila juniorské súťaže na výškach 120-140 cm,“ upresnil Vladimír Koška, predseda jazdeckého klubu Horseteam Koška Lučenec.
Rozhodovali stotiny sekundy
Radke Ivanovej sa na jej prvých veľkých medzinárodných pretekoch darilo. Domov si priniesla dve stužky. Najväčší úspech dosiahla v súťaži L – dvojfázové skákanie (120/130 cm), kde ju od víťazstva delilo len 0,58 sekundy. Napokon obsadila 4. priečku. Ďalšiu stužku si vyjazdila v súťaži L (120 cm) na čas, v ktorej skončila šiesta.
Osobný rekord
To, čo sa Radke Ivanovej nepodarilo vlani s Monte Christom, to si tentokrát vynahradila v sedle Doráda. Prvý čistý parkúr stupňa S (130 cm) znamená jej doterajší osobný rekord.
„Vlani som išla s Monte Christom dve S-ká za 6 a 4 trestné body. S Dorádom sa nám podarilo zajazdiť čisto,“ zhodnotila s úsmevom Radka, ktorá sa tak prebojovala do rozoskakovania na 140 cm vysokých prekážkach. Tu už o poradí nerozhodovali len trestné body, ale aj čas. Radka stavila na rýchlosť. Skrátila nájazdy na prekážky. V dvoch prípadoch sa jej to však nevyšlo, čo jej prinieslo 8 trestných bodov. V konečnom zúčtovaní obsadila aj tak výborné 8. miesto.
Všetko má svoj čas
Dosiahnutými výsledkami si R. Ivanová zabezpečila miestenku do finálovej súťaže na výške ST (140/150 cm). Jazdkyňa po porade so svojím otcom Jaroslavom Ivanom napokon od účasti vo finále upustila.
„Rozhodli sme sa spoločne. Je potrebné, aby sa Radka najprv vyskákala na výškach 120-130 cm, prípadne v rozoskakovaní na 140 cm. Nič sa nedá urýchliť. Všetko má svoj čas,“ ozrejmil Jaroslav Ivan a na záver zhodnotil preteky.
„Účasť na pretekoch je pre nás ďalšou cennou skúsenosťou. Videli sme veľa výborných jazdcov a koní. Presvedčil som sa, že ak sa má tento šport robiť na profesionálnej úrovni, tak si vyžaduje nielen tvrdé tréningy, ale najmä veľa financií. Pri pohľade na obrovské kamióny na prepravu koní, výstroj koní, vybavenie a oblečenie pre jazdcov a v neposlednom rade aj výkonnosť a schopnosť koní sme si pripadali ako v ríši snov. Jazdecký areál, organizácia, kvalita podkladov na kolbiskách, skokové prekážky plné sponzorských motívov, reklamy, to všetko bolo na vysokej úrovni. Ani sa mi nechce veriť, že toho všetkého sme boli súčasťou. No a keď si predstavím, že Radku s Dorádom delilo len pol sekundy od víťazstva v L-ku a bola by zaznela aj slovenská hymna, tak môžem povedať, že sa nám tieto preteky naozaj oplatilo absolvovať. S Vladom Koškom už dnes plánujeme ďalšie preteky. Verím, že tentokrát sa ich zúčastníme v plnej sile aj s Luckou Koskovou a ďalšími dievčatami.“