HRUŠOV. Z neznámej dediny až na výslnie slávy taký je krátky príbeh uplynulých rokov hontianskej obce Hrušov v okrese Veľký Krtíš.
Kým ešte v 80.rokoch uplynulého storočia do dediny zavítali ako turisti nanajvýš etnológovia, aby skúmali staré obyčaje a zvyky, od polovice 90. rokov sa do obce začali hrnúť doslova desaťtisíce ľudí.
Dôvodom bola Hontianska paráda - novodobý fenomén, ktorý vymysleli dedinčania, aby oživili život v obci.
Už prvá tisícka ľudí, ktorá prišla na prvý festival tradičnej ľudovej kultúry v roku 1996, bola nadšená a svoje nadšenie predávala ďalej svojim známym po celom Slovensku. O rok si už parádu prišlo pozrieť niekoľko tisíc ľudí a ich počet sa každým rokom zvyšoval.
V minulých rokoch ich už za jeden deň do Hrušova prišlo 20 000, pričom do dediny chodí nielen "celé Slovensko" ale tiež stovky turistov z Maďarska, Česka, Francúzska, Nemecka, Rakúska či dokonca z Japonska.
Posedenie vo dvore
Atraktívna národopisná akcia sa dodnes začína Hontianskou promenádou, to znamená posedením v tamojších dvoroch. Ich počet sa každým rokom zvyšuje. Dnes ich je otvorených okolo 20.
Medzi ne patria napríklad poľovnícky či rybársky dvor, dvor starej mamy či krajanský dvor, kde predvádzajú svoju kuchyňu krajania z rôznych kútov Európy.
Hontianska paráda je tiež známa súťažou o najlepšiu domácu pálenku. Súťažia najmä hruškovice hruška je napokon plod, od ktorého je odvodený aj názov obce.
Návštevníci sa však tešia aj na miestne gastronomické špeciality, ktorých sú vždy plné dvory. Azda najznámejším miestnym jedlom sú zemiakové placky, tzv. pufance.
Paráde kraľujú tradičné remeslá
Paráda, to je ale najmä ukážka tradičnej ručnej žatvy, mlátenia obilia, pálenia dreveného uhlia, či pečenia chleba v kamenných peciach priamo na hrušovských poliach.
Všetky tieto práce sa tu bežne robili ešte v 60. a 70. rokoch minulého storočia. V roku 1979 tu ale založili družstvo a práci na poli pri domoch odzvonilo.
"Máme šťastie, že v obci žije ešte dosť ľudí, ktorí súkromné hospodárenie kedysi zažili na vlastnej koži a na paráde sú to práve oni, ktorí predvádzajú prácu priamo na poliach," povedal TASR starosta obce Pavel Bendík.
Starí obyvatelia navyše pre mladých a neznalých podávajú odborný výklad. Kto prejaví záujem, môže si prácu na poli aj vyskúšať.
Podľa starostu v posledných rokoch začala už v obci vyrastať aj nová generácia mladých ľudí, ktorí preberajú štafetu od svojich starých rodičov a majú už veľký podiel aj na príprave aktuálneho, už 16. ročníka prehliadky.
Tá bude v dedine, ktorá leží v lone Krupinskej vrchoviny 19. a 20. augusta 2011.
Atrakciou obce boli krojované bábiky, kupovali ich aj Japonci
Hrušov bol v uplynulom desaťročí známy nielen Hontianskou parádou, ale aj ojedinelou výrobou krojovaných textilných bábik. Táto netradičná výroba, ktorá zamestnávala niekoľko zručných žien, ale vlani skončila. Dôvodom boli najmä stúpajúce náklady na výrobu a stále nižšia predajnosť.
"V uplynulých dvoch rokoch bola ich výroba už nerentabilná," povedal TASR niekdajší koordinátor výroby a predaja Ján Fašang. Občianske združenie Osoh, ktoré výrobu od roku 2002 zastrešovalo, má na sklade už len niekoľko desiatok posledných exemplárov.
Hrušovské ženy šili bábiky na polovičný úväzok, ich výrobu nejaký čas združenie financovalo aj prostredníctvom grantu. V uplynulých dvoch rokoch sa však vyrábali už len na základe väčších objednávok. Podľa starostu Pavla Bendíka, takto to bude zrejme aj v budúcnosti.
Bábiky s pestrofarebnými krojmi, ktoré sú typické pre tento región si z dediny na juhu stredného Slovenska najčastejšie odnášali turisti z Česka, Nemecka a Rakúska, ale aj Ameriky či Japonska.
Najlepšie sa predávali práve počas Hontianskej parády, ale kupovali ich aj klienti blízkych kúpeľov v Dudinciach. Okrem turistov ich ponúkali aj v niekoľkých obchodoch so suvenírmi po celom Slovensku a v niektorých turistických informačných kanceláriách.
Aj keď najviac bábik obliekali do tradičného hrušovského kroja, vyrábali aj také, ktoré charakterizuje ľudový odev rôznych regiónov Slovenska. Zhotovovali ich v troch veľkostiach. Najmenšie, 18-centimetrové, stáli 3,65 eura, tie najväčšie, 40-centimetrové, ktoré majú porcelánové telo, vyšli na 33,19 eura.
Najviac ale išli na odbyt najmenšie, ktoré si turisti odnášali ako symbol tamojšieho folklóru. Často ich napríklad kupovali aj Slováci, ktorí si ich brali do zahraničia ako dar.
V predkrízovom roku 2008 za predaj asi 1000 kusov utŕžili takmer 5000 eur. Veľa bábik predali aj na iných prehliadkach tradičnej kultúry po celej krajine.
Zaujímavosťami vás prevedie náučný chodník
Hrušov ponúka viacero zaujímavostí, ktoré môžu turisti navštíviť prakticky počas celého roku. Takmer všetky sa nachádzajú na trase náučného chodníka, ktorý prvý raz vyznačili v polovici 90. rokov uplynulého storočia.
"V roku 1996, mal chodník šesť zastávok, neskôr sa rozrástol na 20 a v súčasnosti je ich ešte o desať viac," povedal starosta Pavel Bendík.
Chodník sa skladá z dvoch okruhov, severného a južného, v celkovej dĺžke 8,9 kilometra. Turisti po ceste môžu uvidieť všetky dôležité pamiatky, či prírodné útvary, nachádzajúce sa v katastri obce.
Raritnou, o ktorej len málokto vie, je zastávka na konci južnej trasy, kde sú v svahu pod cestou vykopané tzv. konopné močidlá. Sú to jamy, v ktorých obyvatelia pred storočím močili konope pred ďalším spracovaním. Miestne ženy ich údajne využívali ešte aj krátko po druhej svetovej vojne.
Aj ďalšie zastávky ale ponúkajú ojedinelé zážitky. V strede obce je to napríklad stará pálenica a múzeum roľníckej techniky.
Na južnej trase je ďalšou nevšednou zastávkou kráľova studňa, kde si údajne hasil smäd samosptný kráľ Matej a Béla IV., či ojedinelý strom jarabiny oskorušovej.
V jeho blízkosti sú aj pôvodné hrušovské vinice, o ktorých len máloktorý turista vie. Raritou sú aj stredoveké a novoveké vinne pivnice, roztrúsené prakticky po celej obci. Buď sú hĺbené v svahu, alebo v pieskovci nad dedinou. Podľa starostu ich je okolo 300.
Ľudia, ktorí prejdú celý chodník, natrafia aj na tradičné chlebové pece, pieskovú baňu, uhliarsku míľu, kalváriu či nový amfiteáter. A samozrejme na množstvo fauny a flóry.
Keďže tabule náučného chodníka sú dnes vplyvom počasia už sčasti poškodené a niektoré úseky sú zarastené krovím a trávou, obec chce náučný chodník zrevitalizovať a vybudovať aj niektoré nové, špeciálne poznávacie trasy pre deti.
