RIMAVSKÁ SOBOTA. Výstava s názvom Hudobné nástroje zo zbierok Gemerskomalohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote prezentuje prostredníctvom trojrozmerných artefaktov a fotografií zo zbierkových a archívnych fondov múzea hudobnú kultúru regiónu Gemer Malohont.
Zbierka múzea je rôznorodá
Samotné hudobné nástroje sa vyvíjali pod vplyvom rozmanitých kultúrnych, historických, geografických a etnických podmienok. „Prameňom pre ich poznanie v minulosti sú viaceré ikonografické pamiatky z 15. storočia, nachádzajúce sa napríklad v kostoloch v Lukovištiach, Kraskove či Rimavskej Bani. V 15. 16. storočí zasiahla i región Gemer Malohont valašská kolonizácia. Pod jej vplyvom sa tu začali udomácňovať pastierske hudobné nástroje, ktoré dodnes tvoria podstatnú časť regionálneho inštrumentára,“ povedala kurátorka výstavy z GMM Ľudmila Pulišová.
V zbierkovom fonde múzea sa nachádza 172 kusov hudobných nástrojov, ktoré sú v prevažnej väčšine umiestnené vo fonde etnografie, niekoľko kusov je vo fondoch histórie a jeden kus súčasťou archeologických zbierok múzea. Podľa Pulišovej aj napriek zdanlivo nízkemu počtu je zbierka hudobných nástrojov pomerne
rôznorodá.
Zaujímavosťou sú hlinené píšťalky
Sú v nej zastúpené strunové hudobné nástroje reprezentované niekoľkými husľami, prenosným cimbalom a viacerými druhmi citár. Raritou sú husle, ktoré zhotovil celé zo zápaliek Alojz Horváth z Drne. Dominantným prvkom výstavy je koncertné krídlo z 2. polovice 19. storočia, dlhé roky používané v baptistickom kostole
v Klenovci, ktoré je v celku hudobných nástrojov najnovšou akvizíciou múzea.
V rámci vzduchozvučných hudobných nástrojov majú pomerne veľké zastúpenie fujary, píšťaly a trúby z rohoviny zhotovené výrobcami z regiónu Gemer - Malohont. Zaujímavosťou sú hlinené píšťalky vyrábané hrnčiarmi či signálna pastierska trúba obalená čerešňovou kôrou. Najpočetnejšiu skupinu medzi samozvučnými hudobnými nástrojmi tvoria plechové a liate zvonce. Známym strediskom výroby plechových zvoncov na území Gemera Malohontu bolo mestečko Jelšava.
„Do tejto skupiny hudobných nástrojov zaraďujeme i pastierske palice, tzv. kuľagy, ktoré vydávajú charakteristický zvuk pomocou železných krúžkov navlečených v hornej časti. Zaujímavý je tiež veľký rapkáč z konca 19. storočia, používaný v rimavskosobotských viniciach na plašenie škodcov," spresnila kurátorka výstavy s tým, že umiestnenie výstavy hudobných nástrojov v dolnej expozícii múzea je viac menej symbolické. V týchto priestoroch sídlila v rokoch 1931-1949 prvá hudobná škola v Rimavskej Sobote, a bol tu tiež byt jej vtedajšieho riaditeľa Júliusa Wernera.
