LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA/VEĽKÝ KRTÍŠ. Okamih letného, koniec jari a začiatok astronomického leta, nastane na našom území v tomto roku v utorok 21. júna o 19.16 hod. stredoeurópskeho letného času (SELČ).
V tomto časovom okamihu bude Zem na svojej ročnej púti okolo Slnka v polohe, keď sa Slnko premieta na oblohe v ekliptikálnej dĺžke 90 stupňov a pri svojom zdanlivom pohybe dosiahne najväčšiu odchýlku od rovníka. Stred slnečného kotúča sa vtedy nachádza nad obratníkom Raka a Slnko sa začína symbolicky vracať späť k obratníku Kozorožca.
Najdlhší deň, najkratšia noc
Deň letného slnovratu je na severnej pologuli zároveň najdlhším dňom roka - Slnko je najdlhšie nad obzorom. Na južnej pologuli je tento deň zase najkratším v roku. Po letnom slnovrate sa na severnej pologuli začnú dni skracovať a na južnej pologuli predlžovať.
Letný - podobne ako zimný - slnovrat pútal pozornosť ľudí od praveku. Na Slovensku sa tradičným zvykom oslavy letného slnovratu stalo pálenie svätojánskych ohňov počas najkratšej noci roka. Tento zvyk má svoj pôvod v indoeurópskej mytológii starých Slovanov.
Začiatok novej etapy života
Slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy života, vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka. Obrady letného slnovratu trvali zväčša do 24. júna, dňa narodenia Jána Krstiteľa. Pohanský obrad sa tak počas dlhých stáročí spojil s kresťanskou tradíciou.
Ľudia verili, že rosa a bylinky nazbierané v tomto období majú čarovnú moc a dokážu liečiť všetky neduhy. Na Jána sa nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe. Dievčatá zakladali vatry týždeň pred Jánom, na Jána a po Jáne.
Vatry symbolizovali silu Slnka
Ohne mali privolať dážď a popol z nich mal ochraňovať novú úrodu. Predstavy o začínajúcom klesaní Slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali v niektorých regiónoch horiace kolesá spustené z vrchov do dolín. Rozšírené bolo i vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých stĺpoch.
Do vatier, ktoré symbolizovali silu Slnka, dávali ľudia kúsok cesta, posúch alebo odrobinky pečiva. Tieto akty boli pozostatkom pôvodných obetných rituálov Slovanov pred nástupom kresťanstva. Oheň sa tešil veľkej úcte, nesmel sa požičať ani zhasiť. Musel vydržať horieť čo najdlhšie.
