Článok pokračuje pod video reklamou
RIMAVSKÁ SOBOTA. Doma má dve vitríny a v nich vyše sto krojovaných bábik. Zbierka Heleny Tamásovej sa z roka na rok rozrastá. Vďaka rodine, priateľom a zberateľskej vášni jej majiteľky. Ako prvú dostala indickú tanečnicu.
„Daroval mi ju bratranec, bolo to v roku 1963. Veľmi sa mi zapáčila, a tak som sa rozhodla bábiky zbierať. Vždy, keď moji priatelia a známi niekam cestovali, kázala som si odtiaľ doniesť bábiku. Neskoršie som im to už ani nemusela hovoriť, vždy mi nejakú prinesú,“ tvrdí zberateľka z Rimavskej Soboty.
Vlastní bábiky z Japonska, Fínska, Turecka, Talianka, Grécka, Nigérie, ale i zo Švajčiarska a ostatných krajín. Všetky sú oblečené v národných krojoch. „To je podmienka. Kroj je symbolom krajiny, z ktorej pochádzajú. Jednu bábiku mám však bez kroja. Darovali mi ju kolegovia pri odchode do dôchodku. Jediná má meno a dokonca aj krstnú mamu a krstného otca,“ tvrdí pani Helenka, ktorá svoje bábiky ukázala verejnosti len raz.
„Boli vystavené v klube dôchodcov. Jeden pán ich tam strážil dva dni. Ale teraz by som ich už z domu nikde nedala. Svet je zlý a kroje na bábikách sa ťažko udržiavajú. Nedajú sa prať. Veď niektoré bábiky majú až päťdesiat rokov,“ tvrdí Rimavskosoboťanka. Zbieranie bábik je pre ňu relaxom. Má ich rada a vo svojej chodbe má prichystané miesto pre tretiu vitrínu. Dve už totiž úspešne zaplnila.
