STARÁ HALIČ. Hoci má len jedenásť rokov, jeho záľuby i vedomosti majú celkom slušné rozmery. Ivanko Nociar strčí svojich rovesníkov v dejepise, zemepise i v znalostiach z numizmatiky do vrecka. Mamina mu zvykne hovoriť, že je chodiacou encyklopédiou. Zbiera odznaky, pohľadnice, staré mince a známky. K týmto záľubám ho priviedol otec a podporuje ho v nich celá rodina. Odznakov má vyše šesťsto, starých minci a bankoviek minimálne sedemsto, pohľadníc stovky a známok tiež.
Staré mince ho fascinujú
Všetky „svoje poklady“ má vzorovo poukladané. „Táto minca je z Rímskej ríše, ale srdcu blízka mi je najmä koruna z roku 1922. Na tejto je vyrytý rok vydania 1816. Tá je veru poradne stará,“ vysvetľuje žiak základnej školy. Túži po zbierke bankoviek z Činy a Lisabonu.
„Už mám bankovky z Hongkongu, Argentíny a Mozambiku, ale i sto korún českých z roku 1961,“ hovorí Ivan, ktorý patrí medzi najmladších čitateľov Novohradských novín. Časť zbierky mu daroval otec, keď videl, ako ho staré mince fascinujú. „No mnohé som si už zadovážil sám. Na burzách alebo od kamarátov,“ tvrdí malý zberateľ.
Za odznakmi liezol aj na povaly
Za odznakmi neraz prelozil i okolité povaly. „Dajú sa tam nájsť zaujímavé kúsky. Niektoré som našiel zapichnuté v starých kabátoch,“ šibalsky sa usmeje chlapec a ukáže nám ruský odznak z roku 1952. Rád by spoznal Taliansko, ale aj iné krajiny. „Zemepis, to je moje, hoci zatiaľ cestujem iba prstom na mape. Chcel by som spoznať Benátky, mesto na vode, ale aj Rím s arénou, kde sa bili gladiátori,“ prezradí jeden zo svojich snov šikovný Ivanko.
