BRATISLAVA. Pred dvadsiatimi rokmi na svetovom kongrese rusistov v Moskve delegácie slovenskej a českej asociácie založili medzinárodnú súťaž v interpretácii ruskej literatúry v ruskom jazyku v Európe. Aby prezentovala nielen talentovaných recitátorov, ale predovšetkým vnímavých a kultivovaných čitateľov, súčasťou ARS poetica sa stal aj literárny večer Môj autor a ja.
Tak to bolo aj na 20. ročníku v Bratislave 17. a 18. júna. Šesťdesiatpäť účastníkov sledovalo výber recitátorov, aby ho potom konfrontovali s literárnym vkusom hostí. Boli nimi radca Gennadij Askaldovič, druhý muž na Veľvyslanectve Ruskej federácie v Bratislave, spisovateľka, filozofka a esejistka Etela Farkašová, herečka a recitátorka Eva Kristínová, Marián Lapitka, autor novej učebnice slovenskej literatúry, a Jozef Bača, bankár a vysokoškolský pedagóg z Oravy.
Fond priazňou neplytvá
Príjemne prekvapila osobná účasť predstaviteľov Fondu ruskej kultúry, ktorého prezidentom je slávny ruský režisér a herec Nikita Michalkov. Je držiteľom Oskara za film Unavení slnkom. Oľga Ivanovna Buckaja, vedúca medzinárodných kultúrnych programov, doniesla pozdravný list od Michalkova a odovzdala diplomy pre účastníkov s podpisom viceprezidentky, vdovy po Sergejovi Michalkovovi, autorovi súčasnej ruskej hymny, populárnom básnikovi a otcovi súčasného prezidenta fondu.
Fond, ktorému v začiatkoch predsedala Raisa Gorbačovová, neplytvá priazňou. Vyberá si spolupracovníkov veľmi opatrne. Oľga I. Buckaja ponúkla slovenskej Asociácii rusistov spoluprácu na ďalšie roky, čo je veľkým ocenením.
Oravskí recitátori
Vysokoškolský a stredoškolský pedagóg Jozef Brezovský recitoval fragment z Eugena Onegina. Svojím vystúpením demonštroval dôležitosť pripravenosti pedagóga – jazykára aj v oblasti interpretačnej. Exempla trahunt – učiteľ sám sebou vychováva nových kultivovaných čitateľov a recitátorov. Veľmi dobre sa predstavila Angelika Paliderová zo Spojenej školy v Nižnej výberom veršov Taťjany Kuzovlevovej z novej knihy Súradnice príbuznosti. Angeliku pripravovala oravská rusistka a slovakistka Monika Barčáková.
Za to, že sme sa navzájom veľa naučili, že nám bolo spolu dobre, že sme hovorili o tom, čo človeka zušľachťuje a povznáša, že sme mohli vnímať a hodnotiť umelecké slovo na medzinárodnej úrovni – za to patrí všetkým, ktorí nám pomohli, úprimná vďaka. Autorka keramických súprav Danuška Iskrová ani nevie, že jedna z nich poputovala Nikitovi Michalkovovi ako prejav dialógu kultúr.
Autor: Eva Kollárová