FIĽAKOVO. V uliciach Fiľakova sme sa pýtali: Je pre vás ďalšie zdražovanie únosné?
A. Babjaková, 66 rokov, dôchodkyňa: „Nastali ťažké časy. Vlna zdražovania prebieha veľmi rýchlo a my, obyčajní ľudia, na to najviac doplácame. Vôbec nie som spokojná s tým, že sa zvyšujú ceny, ale s tým nie je zrejme nikto. V súčasnosti najviac peňazí míňam na energiu. Bojím sa budúcnosti. Mám strach nielen o seba, ale aj o naše deti. Tie to zrejme budú mať ešte ťažšie ako my.“
M. Botošová, 38 rokov, na materskej dovolenke: „Zdražovanie sa mi nepáči. Peňazí na režim domácnosti je málo. Na jedlo pomaly neostane nič. Najviac ma stoja energie, ale ani potraviny a lieky nie sú lacné. Niekedy si veru musíme požičať od známych. Budúcnosť bude veľmi ťažká. Nielen pre nás, ale aj pre naše deti.“
B. Kaločaiová, 24 rokov, na materskej dovolenke: „Situácia je veľmi zlá. Vo Fiľakove je vysoká nezamestnanosť. Veľa ľudí odchádza za prácou do zahraničia, kde ju majú oveľa lepšie zaplatenú. Na Slovensku rastú ceny, ale platy nie. To je zlé!“
K. Krpeľanová, 57 rokov, dôchodkyňa: „Je to veľmi smutná vec. Máme vysokú nezamestnanosť, robota sa hľadá ťažko. Ceny idú hore. Neviem, ako to budú ľudia zvládať. Ja najviac miniem na nájomné a z toho, čo mi zostane, si kupujem potraviny. Ľutujem mladých ľudí, pretože tí si len ťažko budú môcť založiť rodiny. Budúcnosť nevidím ružovo. Bude veľká chudoba a s ňou pôjde ruka v ruke aj kriminalita.“
J. Gálpág, 60 rokov, invalidný dôchodca: „Zdražovanie je vysoké a ešte len bude. Keď vyplatím nájomné, ostane mi almužna, z ktorej si kupujem najlacnejšie potraviny, aby som vôbec prežil. Lieky si dovolím kúpiť len málokedy. Niektorí ľudia sú nároční. Chodia po výletoch, ale v skutočnosti človek k životu potrebuje veľmi málo. Veriacim, tak ako aj mne, stačí chlieb a voda. Žiadny luxus.“
M. Bari, 54 rokov, invalidný dôchodca: „Je to až neúmerné. Mzdy sú malé, ceny vysoké. Takto sa nedá dôstojne žiť. To, čo dostanú dôchodcovia a nezamestnaní, je almužna. No ani tí, ktorí pracujú, nie sú na tom oveľa lepšie. Ja napríklad iba na lieky potrebujem okolo 30 eur. Na nájomné ide až sedemdesiat percent môjho dôchodku. Zo zvyšných peňazí si kúpim potraviny. Usporiť si? Zabudnite!“
J. Čabová, 37 rokov, nezamestnaná, Radzovce: „Zdražovanie ma byť úmerné platu, no bohužiaľ nie je. Najviac platíme za energie, potraviny a základné veci potrebné na prežitie. A zrejme to bude čoraz horšie. Aká budúcnosť nás čaká, to si netrúfam ani odhadnúť.“
T. Szabó, 26 rokov, študent, Radzovce: „Z istého hľadiska je zdražovanie nutné. Ale nemalo by prebiehať v až takej veľkej miere, hoci to závisí aj od svetového trhu. Napríklad za produkty, ktoré dovážame zo zahraničia, je pochopiteľné, že platíme viac. Ja osobne najviac míňam na moju záľubu, ktorou je hudba. Či sa bude v budúcnosti zdražovať, záleží aj od toho, kto sa dostane na Slovensku k moci.“
Š. Nagy, 57 rokov, nezamestnaný, Fiľakovo: „Je to hrozné! To, čo dostávame, je na chlieb a vodu. Som sám a neviem z toho vyžiť. Musím si požičiavať. Keď hľadám prácu, väčšinou ma odmietnu, pretože som už pre nich starý. V minulosti sme aspoň mali istotu, teraz nemáme nič. Ťažká doba je, ale v budúcnosti to bude ešte horšie.“
G. Peučíková , 38 rokov, zamestnaná, Radzovce: „Zdražovanie je nevýhodné pre obyčajných ľudí. Hore idú najmä základné potraviny a väčšina ľudí dnes kupuje už len tie. Je to hrozné, no dúfam, že v budúcnosti to bude lepšie.“
