nosti majú viac než dosť. Skupina momentálne funguje v zložení: Mikuláš Rubint (bicie), Peter Grečmal (basgitara), Miroslav Luky (spev) a David Petráš (gitara). V súčasnosti chlapci pripravujú novú štúdiovú nahrávku. Prijali pozvanie do redakcie, kde sme ich vyspovedali.
Aký bol prvotný impulz pre vznik kapely a ako prebiehali začiatky?
David: Keďže s LBS nehrám od úplného začiatku, neviem na túto otázku odpovedať.
Miro: Impulzom bola túžba posunúť to, čo v nás blúdilo a tlačilo sa na povrch, do éteru. Zistili sme, že svoje myšlienky vieme najlepšie prejaviť prostredníctvom hudby a konkrétnych nástrojov.
Miki: Pre mňa bola impulzom snaha založiť kapelu s ľuďmi, s ktorými sa cítim dobre a hudobne si rozumieme.
Peťo: Túžba hrať. A začiatky ešte stále prebiehajú.
Prečo ste zvolili práve názov kapely Lucky Brown Stripe?
Miro: Prečo nie?
Miki: Hlavne, aby to dobre znelo, obsah až taký dôležitý nie je.
Peťo: To nechám na bohatú predstavivosť ľudí. Aj naši najskalnejší fanúšikovia sa len domnievajú, čo to môže znamenať... Ozaj, nechcete si tipnúť aj vy?
Aké sú vaše hudobné vzory a s akou kapelou by ste si chceli zahrať na spoločnom koncerte?
Miro: Samozrejme, máme svoje hudobné vzory, no v prvom rade sa snažíme nikoho nenapodobňovať, aj keď vzhľadom na rozmanitosť súčasnej hudby je to skoro nemožné.
David: Ja počúvam veľa štýlov, no ovplyvnilo ma hlavne pár bluesových gitaristov. No a rád by som si zahral s Red Hot Chili Peppers.
Peťo: Mojimi vzormi, a to nielen hudobnými, sú určite ľudia, ktorí do toho, čo robia, vkladajú v prvom rade srdce. Vtedy to má význam. Rád by som si zahral s Pudingom Pani Elvisovej či s The Uniques. To je momentálne asi to najlepšie, čo doma máme.
Miki: Počúvame rôznu hudbu a ovplyvňujú nás rôzne žánre. Máme aj svojich obľúbencov, ale snažíme sa byť sami sebou, v tom je sila našej kapely. A s kým? Ťažko povedať, ale akákoľvek skúsenosť kapelu posunie ďalej.
Ako ste sa rozhodovali, akým hudobným smerom sa uberiete? Nasledovali ste svoje vnútorné pocity?
David: Ja som si bol viac-menej vždy istý tým, čo robím. Momentálne som veľmi spokojný a nasledujem svoje vnútorné pocity.
Miki: Zo začiatku bola naša tvorba dosť usmerňovaná, ale po čase sme zistili, že tadiaľto cesta nevedie. Hráme to, čo cítime, čo máme v našich srdciach a veríme, že to je hlavný dôvod, aby sme upútali a oslovili poslucháčov.
Peťo: Veľmi jednoducho. Mojou ambíciou nikdy nebolo hrať štýl country a dychovku. A potom, keď viete, čo nechcete, je to už jednoduché. Ja vnímam len dva druhy hudby alebo umenia ako takého – kvalitné a to ostatné. A čo sa týka pocitov, asi je to kombinácia všetkých podnetov, ktoré zažívame a preciťujeme tak vo svojom vnútri, ako aj tých vonkajších.
Miro: Mám pocit, že v kapele sa stretli štyri rôzne hudobné elementy. Na naše, ale samozrejme aj vaše, šťastie sa vo viacerých hudobných bodoch stretávame a preto nám nerobí problém spoločne tvoriť.
Ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie na hudobnej scéne? Ste smutní z jej tvrdého komerčného fungovania?
Miki: Keďže sme ešte stále v začiatkoch, po nami odohratých koncertoch môžem skonštatovať len toľko, že ak kapela chce hrať mimo Lučenca napríklad v kluboch iných miest, musí obetovať nielen čas, ale aj financie, pretože nie všade vám vyplatia honorár, dokonca ani cestovné. Ale kapela sa v začiatkoch musí chopiť každej príležitosti, aby sa zviditeľnila, a to vlastne robíme aj my. Čo sa týka tvrdej komerčnej hudobnej scény, k tomu sa radšej vyjadrovať nebudem.
Peťo: Nie som smutný, všetko je tak, ako má byť. Vždy!
Miro: Hodnotiť svoje pôsobenie na hudobnej scéne začneme až odteraz! Nie sme smutní! Radi a veľa sa smejeme.
Ako vznikali nové skladby? Odkiaľ ste čerpali inšpiráciu?
Peťo: Prišli samé od seba. Z nás štyroch. Sami sme si najlepšou inšpiráciou. Ovplyvňujeme sa navzájom, súzvuk našich energií je pre mňa neopísateľný. Inšpirácia je všade naokolo, ale nachádza sa hlavne v našich vnútrach.
Miki: Skladby vznikajú spontánne v skúšobni. Inšpirujeme jeden druhého a postupne sme sa stali kompaktným celkom, ktorý tvorí rytmické aj emotívne skladby.
Miro: Nové skladby vznikali postupne. Inšpirácia prichádza z diania okolo nás. Dôležité je mať otvorené oči a veľa počúvať. Potom sa človek toho dozvie až-až.
David: Nové skladby sú pre mňa niečo, čo sme my štyria s veľkou eufóriou vyprodukovali a dali do toho čo najviac z nás. Ovplyvňujeme sa všetci navzájom, mňa napríklad veľmi inšpiruje hranie s nimi.
Vaše hudobné nadšenie sa pretavilo do nových skladieb, ktoré čoskoro nahráte v profesionálnom štúdiu. Uzrie nahrávka svetlo sveta aj fyzicky na CD nosiči alebo ju budete propagovať zdarma na internete?
Miki: Určite sa zverejní aj na našej pripravovanej webovej stránke a facebooku, ale pripravujeme aj tlač CD nosičov, ktoré budú slúžiť jednak ako propagačný materiál, jednak si ich budú môcť naši fanúšikovia zakúpiť na našich koncertoch.
Peťo: Ja by som bol najradšej, keby to bol vinyl, ale som zástancom voľného šírenia hudby.
Čo chcete dosiahnuť s novým CD? Aké sú vaše inšpirácie a ciele?
Miro: Radi by sme dosiahli minimálne úroveň ľudských sluchov, keď sa hudobník dostane tam, do hlavy a pamäte to už dlhá cesta nie je.
Peťo: Zanechať ryhu!
Miki: Nové CD nerobíme vyslovene na predaj, do štúdia ideme nahrávať s cieľom niekam sa posunúť. Výsledok by sme chceli posunúť ľuďom, ktorí by nám pomohli zviditeľniť sa.
Chystáte sa na nejaké koncertné turné?
Peťo: Samozrejme. Ja osobne už od prvého dotyku s hudobným nástrojom.
Miki: Nahrávať by sme chceli v lete, takže koncerty budú až na jeseň. Pracujem na tom. Neviem, či to bude turné, ale už teraz môžem prezradiť, že na jeseň máme sľúbené koncerty v Bratislave, Brezne, Košiciach, Prešove, Ružomberku, Námestove, Banskej Bystrici či Púchove.
S akými ťažkosti a problémami sa na koncertoch stretávate?
Peťo: S kvalitou zvuku a zvukárov. Česť výnimkám...
Miki: Tak ako Peťo vraví, sú to hlavne zvukárske nedostatky, potom finančné, no stretli sme sa aj so slabou propagáciou akcie.
A reakcie na koncertoch na vašu tvorbu?
Miro: Vzhľadom na to, že nás veľa ľudí nepozná, očakávanie, že by s nami na koncerte spievali naše piesne, je prehnané. Zatiaľ nám stačí, keď si poskáču, tešia sa a zabávajú.
Peťo: Veľmi pestré, ale v zásade musím povedať, že je to individuálne.
Miki: Krásne! Neviem, čím to je, ale s negatívnymi sme sa ešte nestretli. Žeby charizma členov kapely???
Na koho sa treba obrátiť, keby vás niekto chcel podporiť?
Miro: Na mňa! Som studnica vedomostí alias mobilná encyklopédia.
Peťo: Na vieru!
Miki: Zatiaľ fungujeme len cez facebook, ale pracuje sa už aj na spomínanej webovej stránke. Organizačné veci mám na starosti ja, ale nebránime sa šikovnému manažérovi.
