BISKUPICE. Žije v katastrofálnych podmienkach. Ešte aj ovce, o ktoré sa stará, majú lepšie podmienky na nocľah ako ona. Júlia prespáva v starom aute alebo v stane. Varí si na ohni, umýva sa v lavóre, v ktorom aj perie. Bojí sa o svoju budúcnosť. Nevie, kam pôjde, nevie, čo s ňou bude. Jedno vie však iste. Cez zimu by tu zamrzla.
Pretĺka sa už sedem rokov
Na ulici je už sedem rokov. „Zomrel mi priateľ, ja som prišla o prácu na štátnom majetku, aj o byt, ktorý som nevládala platiť. Chvíľu som žila u známej, ktorej som opatrovala mamu. Potom zas u priateľa a rok som bola na ulici. Cez deň som sa zdržiavala na stanici, v noci som sa utiahla na miesto, kde ma nikto nevidel. Padla som až na samé dno. Ráno som sa zobúdzala s jedinou myšlienkou - prežiť. Chudáka, ako som ja, všetci prichýlia len na chvíľu. Potom sa im niečo nepáči a ukážu vám dvere. Tak to bolo aj s mojím posledným bydliskom v Kriváni. Domácemu pánovi sa znepáčilo to, že chodím pomáhať aj susedom. Nechápal, že zo 62 eur, ktoré dostávam, neviem vyžiť. Dobrí ľudia mi za kopanie zemiakov či inú prácu na poli dali cigarety, stravu a sem - tam aj nejaké to euríčko,“ približuje svoj život Júlia. Nevieme posúdiť, či hovorí pravdu, alebo len to, čo jej vyhovuje. Jedno je však isté. Momentálne žije v horších podmienkach ako dobytok.
Bude vďačná za ubytovanie
Na samote za Biskupicami sa stará o ovce. „Prichýlil ma sem muž, ktorému som predala byt. Ovciam musím nakosiť trávu. Nerobí mi to problém, ale viem, že tu nemôžem prečkať zimu. Veď by som zamrzla. Spávam v starom aute, pretože v stane je vlhko. Varím si na ohni, keď však prší, nemôžem rozdúchať ani ten. To sa nedá opísať, ako tu žijem, je to na zaplakanie. Ešteže mám dobrých susedov a občas mi dajú najesť,“ horekuje 54-ročná žena.
Pri pohľade na jej vychudnuté telo človek ani nemusí preratúvať, čo si môže zo šesťdesiatich eur celý mesiac variť. Nielen v rozvojových krajinách, ale už aj na Slovensku niektorí ľudia hladujú! Júlia Fungáčová je jednou z nich. Zavolala nám do redakcie, aby sme o nej napísali a pomohli jej nájsť strechu nad hlavu. „Som pracovitá, roboty sa nebojím. Ak ma niekto prichýli, budem mu veľmi vďačná,“ sľubuje.
