Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Nemá rád, keď mu hovoria spisovateľ

Dvakrát mu bolo v živote veľmi ťažko. Najprv keď blesk zabil jeho mamu a keď v Kalinove zbúrali starý kaštieľ, ktorý bol historickým skvostom. Vtedy vraj Pavel Jánoš preplakal celú noc.

Rodák z Kalinova Pavel Jánoš napísal päť kníh. No nemá rád oslovenie spisovateľ.Rodák z Kalinova Pavel Jánoš napísal päť kníh. No nemá rád oslovenie spisovateľ. (Zdroj: ZITA SURÁKOVÁ)

KALINOVO. Jeho život možno charakterizovať ako tvrdú drinu. Druhá svetová vojna ho obrala o najkrajšie roky života a totalitný režim o ilúzie. V divadle, pri písaní a skúmaní histórie však zabúdal na všetko. Rád sa stretával s ľuďmi. Rodák z Kalinova Pavel Jánoš napísal päť kníh. No nemá rád oslovenie spisovateľ.

„Akýže som ja spisovateľ, skôr literát či publicista,“ hovorí s úsmevom na tvári. Hoci 14. júna oslávil deväťdesiat rokov, vek mu ubral len na zdraví, myseľ ostala svieža. V týchto dňoch dostal až dve ocenenia. Za svoje celoživotné dielo v oblasti kultúry bol ocenený medailou Daniela Richarda a ocenili ho aj v rodnej obci, kde získal „Cenu starostu obce Kalinovo“.

Skryť Vypnúť reklamu

Divadelnú dráhu odštartovala skúška

Vyrastal v Kalinove, v malej dedine neďaleko Lučenca.

„Za mojich mladých čias sa žilo pokojnejšie ako dnes. Ľudia mali k sebe bližšie. Hoci tvrdo pracovali na gazdovstve, po večeroch sa radi stretávali. Sused zašiel k susedovi a nemusel mať na to ani dôvod. Zašiel len tak, na vľúdne slovo. Aj ja som chodil s mamkou a otcom na posiedky a dychtivo som počúval príhody, ktoré tam odzneli. Mal som rád toto obdobie,“ hovorí pán Pavel. Keď mal šestnásť rokov, náhle mu umrela mama.

„Bolo to najťažšie obdobie môjho života. Mamku zabil blesk, keď sa sa na voze spolu s ešte s jednou ženou vracali z Lučenca. Už mali domov blízko, keď sa odrazu nečakane prihnala veľká búrka. Skryli sa pod hrušku. Do kočiša neudrelo, zasiahlo len mamku a susedu. Tú zachránili, no moja mama zomrela. Rok som nikam nechodil, umáral ma žiaľ. Po roku mi otec povedal, že takto to nepôjde, že mám zájsť medzi ľudí. Poslúchol som jeho radu a zašiel za kamarátmi na divadelnú skúšku. Divadlo ma chytilo za srdce až tak, že hneď na druhý deň som sa prihlásil do ochotníckeho divadla,“ opisuje začiatok svojej divadelnej dráhy Kalinovčan. V tom čase sa v obci do roka hrávali tri až štyri divadelné hry. Mladý Jánoš nechýbal ani v jednej. Bol dobrý na javisku i pod ním. Sadla mu totiž aj rola režiséra.

Skryť Vypnúť reklamu

Spolupracoval so známymi hercami i režisérmi

Plány mu zmarila druhá svetová vojna. „Rok som bol v Brezne a potom nás nahnali na ruský front. Bojovali sme proti Sovietom. Po dvoch rokoch som sa dostal na dovolenku do Banskej Bystrice, tam som sa zapojil aj do povstania. Keď skončila vojna, môj ročník musel aj naďalej ostať v službe, pretože sme museli zaúčať nováčikov. Vojna ma obrala o štyri roky a tri mesiace môjho života,“ tvrdí čiperný dôchodca.

Na divadlo však neprestal myslieť, preto keď v roku 1979 vypísalo novozaložené Dedinské divadlo v Bratislave konkurz pre vyspelých ochotníkov, bol medzi prvými, ktorí sa prihlásili. „Bol som nesmierne šťastný, keď ma prijali. Pôsobil som tam dva roky, potom som prestúpil do Krajového divadla v Žiline. Spolupracoval som s vynikajúcimi režisérmi i hercami ako Lichard, Pántik, Palka či Želenský. Darilo sa nám zabávať ľudí a na svoj talent sme boli hrdí. V Žiline som bol šesť rokov. Oženil som sa a narodila sa nám dcérka, no keďže sme tam nevedeli získať byt, vrátil som sa domov, do Kalinova,“ hovorí pán Pavel.

Skryť Vypnúť reklamu

Natrafil na výborných rozprávačov

Okrem divadla miloval a stále miluje históriu a literatúru. Zamestnal sa v miestnej fabrike, po večeroch chodil hrávať a režírovať miestnych ochotníkov a študoval históriu Kalinova.

„Chodil som po domoch a doslova hltal všetko, čo si ľudia pamätali z vlastnej skúsenosti alebo z počutia. Natrafil som aj na výborných ľudových rozprávačov, ktorí si toho pamätali veľa. Všetko som neskôr zúžitkoval vo svojich knihách,“ tvrdí. Doteraz mu vyšlo päť kníh. Prvá bola monografia o Kalinove (1988). Druhú „Povec že mi moja milá, povec (1990)“, venoval ľudovým piesňam. „Moja mama mi rada spievala. Milovala ľudový folklór a všetko, čo s ním súviselo. Tú knihu som napísal z úcty a lásky k nej,“ tvrdí autor. Vydal aj publikáciu „Z histórie kalinovsko-hrabovského evanjelického zboru“ (2002), „Povesti a príbehy z Novohradu“ (1999), „Minerálne pramene a zaniknuté kúpele v Novohrade“ (2007).

Zo zápiskov vzišla kniha

Za pomoci archívnych dokumentov sa mu podarilo uchovať pre budúce generácie aj také momenty z histórie, ktoré rokmi zapadli prachom.

„Natrafil som napríklad aj na zabudnutý prírodný úkaz v Nitre nad Ipľom. Vo všetkých encyklopédiách, ktoré sa mi dostali do rúk, som sa dočítal len o jedinom gejzíre na Slovensku, a to v Herľanoch. No zistil som, že gejzír sme mali aj u nás v Nitre nad Ipľom. Čiže, ako sa zvykne hovoriť, doslova za humnami. Striekať prestal v auguste 1928. Starí ľudia z okolitých dedín tvrdili, že počas noci bolo počuť hukot vody až do vzdialenosti šiestich kilometrov. Objavili ho náhodou v januári 1911, keď hľadali v tejto oblasti uhlie,“ zdôverí sa regionálny etnograf.

Podobné to bolo aj s povesťami. Niektoré sa mu vryli do pamäti ešte ako mladému chlapcovi. „Uvedomoval som si, že pamätníkov, ktorí ich šírili len ústnym podaním, je stále menej a menej. Nechcel som, aby s odchodom toho posledného zazvonil aj umieráčik zaujímavým príbehom o hradoch, mlynoch či záhadných bytostiach z chotára. Tak som začal tieto skvosty zbierať. Chodil som s notesom a poctivo zapisoval každú novú informáciu. Tak vlastne vznikli Povesti a príbehy z Novohradu, ktorými som splatil dlh tomuto kraju,“ tvrdí spisovateľ.

Soška neznámeho zvieraťa

Istý čas viedol na tunajšej základnej škole aj vlastivedný krúžok. Často chodili s chlapcami do miestnej časti zvanej Ždane. „Zobrali sme si lopaty a dokázali sme sa tam prehrabovať v zemi dlhé hodiny. Bavilo nás to. Raz sme tam našli sošku neznámeho zvieraťa. Skončila v múzeu. Dnes sú už z mojich archeológov otcovia,“ usmeje sa Kalinovčan. Rád by sa dožil aj vydania svojej šiestej knihy. Bude mať názov Jarmoky v Lučenci.

„Poslal som ju do jedného vydavateľstva, no bolo to už dávno. Doteraz sa mi neozvali. Musím sa im pripomenúť,“ dodá. Z ročných období má najradšej jar, keď sa všetko preberá k životu. Vtedy vrak zvykne ožiť ako tá príroda.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 251
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 848
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 036
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 022
  5. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 883
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 11 023
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 445
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 701
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 602
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 570
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Slovensko v nedeľu 25. októbra prejde z letného na stredoeurópsky čas

Ručičky hodín presúvame už od roku 1979, na budúci rok sa to má ukončiť.

Ilustračné foto

FOTO: Ľudia z Muráňa aj Prednej Hory sa dočkali, živlom spustošenú cestu začali opravovať

V pláne je aj úprava dočasnej obchádzkovej trasy cez Národný park Muránska planina.

Cestu plánujú sprejazdniť do 31. decembra tohto roka.

Kultúrne inštitúcie v Lučenci sa pre verejnosť zatvárajú

Napriek tomu sa v nich chystajú prezentovať svoju činnosť prinajhoršom opäť v online priestore.

Výstavné siene aj knižnica sa opäť zavrú.
Antigénový test na Covid-19.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Ľudia stoja v radoch pred odbernými miestami

Odberové miestnosti sa otvorili o ôsmej hodine ráno.

Už ste čítali?