VEĽKÁ NAD IPĽOM. Ľudia z Veľkej nad Ipľom si svojho farára veľmi vážia. Hovoria o ňom ako o výnimočnom človeku. Miroslav Šiška je pre nich nielen kňazom, ale aj kamarátom, psychológom a najmä človekom, ktorý je ochotný kedykoľvek pomôcť. V tunajšej farnosti pôsobí už pätnásť rokov. Obec si jeho dlhoročné pôsobenie uctila čestným občianstvom a tak ku cirkevným hodnostiam a titulom, ktoré duchovný otec má, pribudlo ďalšie.
„Kým som si ho bol prevziať, naštudoval som si, čo to vlastne znamená. Dočítal som sa, že je to najvyššie ocenenie, ktoré sa mi od obce mohlo dostať. Teší ma to, no zároveň ma ešte viac zaväzuje nesklamať tých, ktorí mi ho dali,“ hovorí farár Miroslav Šiška.
Slovenské i maďarské sväté omše
Farský úrad vo Veľkej nad Ipľom je jeho prvou farnosťou. Priznáva, že keď mu ju pred pätnástimi rokmi pridelili, mal tak trochu obavy. Mal pôsobiť v národnostne zmiešanom území a po maďarsky vedel len niekoľko viet.
„Dnes už hovorím touto rečou bez toho, aby som sa zakoktával. Maďarčinu som sa naučil z úcty a lásky k mojim veriacim,“ hovorí rodák z kúpeľnej obce Podhájska. Keď prišiel do Veľkej, najskôr si vyhrnul rukávy a pustil sa do skrášľovania fary.
„Bolo to také dojemné, prišli mi pomáhať mladí i tí skôr narodení. Spoločnými silami sme to zvládli,“ tvrdí. Za odmenu mládeži vybavil výlet do Prahy. „Vopred som ich upozornil, že ubytovanie bude skromné. Bývali sme u jednej tety a spalo sa aj na zemi. No im to nevadilo. Tešili sa, že uvidia veľkomesto. S humorom zobrali aj to, keď som niektorým v noci vymenil vankúš za tehlu,“ usmieva sa duchovný otec.
Humanitárna pomoc
Najťažšie mu je vtedy, keď sa pozrie na lavice, kde sedeli tí, ktorých vyprevadil na ich pos-lednej ceste.
„Za tie roky, čo som tu, zomreli desiatky obetavých farníkov. Viem presne, kde v kostole sedávali, pamätám si ich tváre,“ tvrdí. To je tá smutnejšia stránka jeho povolania. Veselšou sú krstiny, svadby, sväté prijímania. Je typom kňaza, ktorý sa často stretáva s ľuďmi, navštevuje ich a nezištne pomáha.
Nielen miestnym, veď napríklad chudobným rodinám na Ukrajinu odišli odtiaľto tony oblečenia aj potravín. „Ľuďom treba pomáhať,“ povie skromne. Miroslav Šiška sa vymyká bežnej predstave o kňazovi. „Náš pán farár rozdáva lásku a nádej. Svojimi kázňami a vľúdnym slovom vie veriacim prehovoriť priamo do srdca. Dokázal zrekonštruovať faru i kostol tak, že keď tam zájdete, uľaví sa vám na duši a ozaj pocítite Božiu prítomnosť v ľudskej blízkosti,“ hovorí starosta Veľkej nad Ipľom Gabriel Rácz.
Kostoly už nechátrajú
Každý človek je podľa Šišku jedinečná bytosť a preto to, čo platí na jedného, nemusí zabrať na druhého. „Ľudia prichádzajú za mnou s rôznymi problémami. Niektorí stratili zamestnanie, pohádali sa s rodinou alebo sa zadĺžili a nevedia, ako ďalej. Každého vypočujem a už vtedy sa nejednému uľaví. Niektorých však treba usmerniť, ukázať im cestu a keď z nej zídu, opäť ich na ňu dostať. Vštepujem im to, že viera a láska je niečo, čo im nikto nemôže vziať. Je to niečo hlboké v našom vnútri, čo nám dokáže dať silu,“ hovorí boží služobník, ktorý kňazstvo vníma nielen ako zasvätenie sa Bohu, ale aj ako službu ľuďom.
S pomocou veriacich a ich milodarov sa mu podarilo opraviť kostol vo Veľkej nad Ipľom, Panických Dravciach i v Trenči. „Už chátra len ten v Jelšovci, ale s tým zatiaľ neviem pohnúť,“ povzdychne si.
