City boli z obidvoch strán také silné, že dnes sú už manželia a majú dcérku Csilu.
TREBEĽOVCE. Sú ľudia, ktorí veria v osud. Ladislav Trizna patrí medzi nich. Pred štyrmi rokmi si šiel liečiť ubolenú dušu do exotického Thajska. Tu sa zoznámil so sympatickou Saranyou. Bola to vraj láska na prvý pohľad, a tak si krásnu Thajčanku zobral za ženu. Dnes už majú dvojročnú dcérku a spoločne sa učia prekonávať nielen jazykové, ale aj rozdielne kultúrne bariéry, pretože to, čo je pre Thajčanov samozrejmé, je pre nás, Slovákov, stále cudzie. Napríklad aj taký úsmev.
Po anglicky nevedel ani zaťať
„Keď som prvýkrát letel do Thajska, nevedel som po anglicky ani ceknúť. Bol som na tom až tak zle, že som v lietadle nerozumel ani nápisu „No smoking“. Kamaráta som sa opýtal, prečo s týmto lietadlom nemôžu letieť ľudia v smokingu,“ s úsmevom na tvári hovorí pán Ladislav. Nelákal ho ruch Bangkoku, skôr tichšie a vzdialenejšie mestá.
„Do Chumphonu, ktorý leží asi päťsto kilometrov od hlavného mesta, sme pricestovali o pol piatej ráno. Na recepcii nás privítala usmievavá mladá žena. Hneď mi padla do oka,“ tvrdí Ladislav. Priznáva, že najväčším problém bola rečová bariéra. „Takže keď som sa vrátil domov, pustil som sa do angličtiny. Prvé maily medzi nami, to veru bola poriadna fuška. Ešteže som mal kamaráta, ktorý mi s nimi pomáhal,“ priznáva Trebeľovčan.
Thajská i slovenská svadba
Po roku sa do Thajska vrátil. Tentokrát už na dva mesiace. „Musel som kuť železo za horúca. Za tých osem týždňov som si postupne zvykal na túto krajinu. Thajčania sú usmievavý a veľmi pracovitý národ. Uctievajú Budhu a kráľa. Naučil som sa nesúdiť krajinu podľa toho, aké majú domy alebo ako majú vydláždené ulice, ale podľa ľudí, ktorí v nej žijú. Thajské ženy sú vychované prísne. Budhizmus im napríklad zakazuje ísť osamotene na prvé či druhé stretnutie s cudzím chlapom. Ale inak sú Thajčania ústretoví a priateľskí,“ tvrdí Ladislav.
V päťdesiatich rokoch sa ženil dvakrát. Prvú svadbu mal pred troma rokmi v Thajsku. So všetkým, čo k tomu patrí. Dve hodiny som kľačal na zemi a sledoval obrad, ktorému som vôbec nerozumel,“ zasmeje sa. Druhú mal už doma, na Slovensku.
Nevieme pozitívne myslieť
Po dvoch rokoch sa im narodila dcérka Csila. Saranya si zvykla na slovenský život. No začiatky neboli ľahké.
„Keď prvýkrát prechádzala Slovenskom, opýtala sa ma, kde sú ľudia. V Bangkoku žije okolo 12 miliónov ľudí. Nečudo, že Slovensko sa jej zdalo vyľudnené. Oproti Thajsku je u nás všetko drahšie a ľudia sa tu neusmievajú. Keď aj vylúdia úsmev, pripadalo jej to akési silené. No po čase si zvykla. Dokonca aj na Vianoce, ktoré budhistické náboženstvo neuznáva. Slovenské jedlá varí vynikajúco a ja som si zvykol na thajskú kuchyňu, v ktorej je veľa zeleniny a ovocia,“ hovorí Ladislav. Nevylučuje, že raz Slovensko vymení za Thajsko.
„Mám pocit, že hoci je Thajsko kráľovskou krajinou a my demokratickou, tie možnosti sú tam lepšie ako u nás. Podnikám v drevovýrobe, ale najmä tento rok je to biedne. Ľudia sa boja budúcnosti, nevedia, čo ich čaká a doslova prežívajú z mesiaca na mesiac. Na Slovensku vládne nielen ekonomická kríza, ale aj kríza pozitívneho myslenia,“ dodá sympatický Slovák, ktorý začal veriť v osud a dovolil nám nahliadnuť do zmiešaného manželstva, ktorých na Slovensku z roka na rok pribúda.
