ejšiu ukážku ľudovej tvorivosti a výtvarného prejavu Novohradu.
HORNÝ TISOVNÍK/RIMAVSKÁ SOBOTA. Ojedinelé svedectvo o živote dedinských spoločenstiev v severnej časti Novohradu podáva obnovený starý cintorín v Hornom Tisovníku v okrese Detva. Je na ňom viac než 80 kamenných náhrobníkov a ďalších asi 30 drevených náhrobných dosiek, ktoré sa dodnes na našich cintorínoch takmer nezachovali. Na obnove cintorína pracovali obyvatelia obce a dobrovoľníici v rokoch 2009 a 2010. Projekt pred dvomi rokmi podporil Banskobystrický samosprávny kraj a vlani získal podporu z Programu obnovy dediny.
Pozoruhodná výzdoba
Podľa autora projektu a súčasne dokumetraistu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Jána Aláča, v dedinách ako Horný a Dolný Tisovník, Červeňany, Ábelová, Polichno, Madačka, Nedelište, Veľký Lom, alebo v zaniknutej obci Turie Pole v rokoch 1870 až 1930 zhotovovali ľudoví tvorcovia na označenie hrobov svojich zosnulých evanjelikov augsburského vyznania, mimoriadne bohato zdobené a zaujímavo tvarované kamenné tabule a drevené dosky. "Tie možno považovať za najreprezentatívnejšiu a najucelenejšiu ukážku ľudovej tvorivosti a výtvarného prejavu Novohradu," uviedol Aláč. Je v nich zaznamenané mnoho z ľudovej viery, ale i množstvo informácií zo života celých dedinských spoločenstiev.
Tvar týchto kamenných náhrobníkov mohol vychádzať zo snahy o znázornenie postavy človeka (niektoré dosahovali výšku človeka), no rovnako môžu byť považované za malé oltáriky, pretože sú vo viacerých prvkoch podobné s renesančnými oltármi evanjelických kostolov tejto časti Novohradu.
Pozoruhodná je aj ich výzdoba, plná najrozličnejších znakov a symbolov. Dominujú rastlinné ornamenty, najrozličnejšie podoby hviezdicových a solárnych motívov, ale sú na nich i motívy vtákov, chrobákov a zobrazenia ľudskej postavy a hláv. Ciferník hodín na náhrobníku vypovedal o čase úmrtia človeka pod ním pochovaného. Niekedy tieto motívy neboli len na prednej strane náhrobníka, ale i na bokoch a zadnej strane. Na viacerých kamenných náhrobníkoch boli ornamenty dotvorené farbami bielou, červenou, modrou ale i čiernou. Na niekoľkých náhrobníkoch bola ich pôvodná farebnosť obnovená.
Podľa Aláča pozoruhodné boli v tomto priestore aj drevené náhrobné dosky. Tie sa dodnes na našich cintorínoch takmer nezachovali. Ich niekdajšie podoby predstavujú v Hornom Tisovníku tri desiatky replík. Vybrané boli so zreteľom, aby postihli najzaujímavejšie podoby a tvary tak, ako sa v jednotlivých dedinách využívali.
V starom cintoríne sú informačné tabule
Okrem kamenných náhrobníkov a replík drevených náhrobných dosiek bol priestor starého cintorína v Hornom Tisovníku doplnený aj o informačné tabule, sprievodné texty umiestnené vo vyrezávaných schránkach, centrálny priestor s hlavnou informačnou tabuľou a lavičkami.
Jedna z tabúľ informuje aj o osobnosti Michala Miloslava Laciaka (1826-1904), evanjelického učiteľa a farára, publicistu, hudobného teoretika a skladateľa samouka, mimoriadne činorodého človeka, ktorý je tu pochovaný. Toto všetko je situované v prírodnom prostredí, v svahu nad obcou Horný Tisovník v blízkosti evanjelického kostola a zvoničky s pekným výhľadom na obec.
