CINOBAŇA. Už piaty rok skúmajú archeológovia pohrebisko kyjatickej kultúry neďaleko Cinobane. Minulý týždeň sa im podarilo odkryť hrob s poradovým číslom dvesto. Každé miesto posledného odpočinku našich predkov ukrýva v sebe vzácne poklady. Archeológovia odrývajú históriu starú tisíce rokov. Nálezisko pod Striebornou je druhým najväčším objaveným pohrebiskom kyjatickej kultúry na Slovensku. Prvú priečku obsadili Radzovce.
„Cinobaňa sa zaradila k najvýznamnejším náleziskám ľudí popolnicových polí, ktorí v priestore súčasného juhu Slovenska žili v období 12. až 8. storočia pred Kristom,“ hovorí Vladimír Mitáš z Archeologického ústavu SAV v Nitre. My sme pohrebisko navštívili v piatok ráno. Práve sa schyľovalo k búrke a nad vrchom Strieborná sa križovali blesky. Pochmúrna atmosféra dodávala tomuto miestu mystický nádych.
Pohrebisko objavil Lovinobančan
Bol piatok 15. júla, pol ôsmej ráno. Prichádzame k dočasnému domovu tímu ľudí Vladimíra Mitáša. Na bicykli si to k chatke mieri i amatérsky archeológ Miroslav Peťko, ktorý pohrebisko pred piatimi rokmi objavil.
„Môj sused našiel tu na lúke črepy. Vedel, že ma zaujíma všetko, čo sa histórie týka, a tak mi ich priniesol domov. Tušil som, že pôjde o niečo vzácne. Vybral som sa na miesto nálezu a začal som kopať. Našiel som dva hroby, no vtedy som ani nepomyslel na to, že to bude až takýto unikát,“ vysvetľuje nálezca.
Odvtedy pravidelne prichádza na staré pohrebisko a zaujíma ho všetko, čo tu odborníci nájdu. Neodradí ho ani zlé počasie. „Všetko je tu také fascinujúce. Tieto kamene, nádoby, misky či obhorené kosti sú dôkazom toho, že ľudia z tej doby boli vynaliezaví a mali zmysel pre poriadok a systém,“ usmeje sa sympatický Lovinobančan.
Opodiaľ stojaci Vladimír Mitaš spokojne prikývne hlavou, že je to naozaj tak. „Svojich mŕtvych pochovávali veľmi organizovane. Pozrite, ako sú tieto hroby usporiadané. V presných líniách, v akejsi pravidelnej mriežke. Využili každučký centimeter pôdy,“ tvrdí skúsený archeológ.
Verili v posmrtný život
Pohrebisko nebolo miestom, kde sa ľudia zvykli len tak špacírovať. Bolo posvätné.
„Ľudia, ktorí zhotovili tieto hroby, verili v posmrtný život. Svojim mŕtvym dávali do hrobu rôzne nádoby, ale našli sme tu už aj iné poklady ako ihlice, sponu, kúsok železného kladiva, proste predmety, o ktorých si vtedajší ľud myslel, že ich budú potrebovať aj mŕtvi,“ vysvetľuje jaskyniar z Lučenca František Radinger a ukáže smerom do doliny na miesto, kde sa stála praveká osada.
„Kým spálili telo mŕtveho, museli nachystať poriadnu kopu dreva,“ dodá. „Podarilo sa nám vykopať hrob, v ktorom boli štyri sacie nádoby. Je to unikátny objav. Nebožtík, ktorého s nimi pochovali, zrejme mal v tejto komunite vyššie postavenie,“ hovorí Mitáš.
V hroboch, ktoré doteraz odkryli, sa našli šály, amfory, železné zubadlo, hrnce, ihlice, britvy aj bronzové ihlice. To všetko bolo treba vybrať zo zeme veľmi opatrne, aby sa nepoškodili. Nie rýľom a čakanom, ale metličkami a špachtličkami museli odstrániť zem milimeter po milimetri. Hroby boli vyložené ťažkými kameňmi, ktoré niekedy potrápili aj troch silných chlapov.
Nálezy by mali ostať v regióne
Desiatky hrobov už odkryli, mnohé na nich ešte len čakajú. Nálezisko je veľké. „Objavili sme ho neporušené a o to je vzácnejšie. Svedčí o funebrálnych praktikách, o rozvinutom hrnčiarstve, o záujme o zosnulých, ktorých si takto uctili. Vo všetkom je symbolika. Okrem kremačných zvyškov vkladali do urien keramiku, šálky, do ktorých vložili potravinové milodary. Napríklad med, obilie alebo mlieko. Tieto nádoby slúžili ako obaly. Ich niekdajší obsah podľahol prirodzenému rozkladu, ale chemickou analýzou je možné zistiť, čo presne obsahovali,“ tvrdí Mitáš.
V piatok pohrebisko opäť osirelo. Prácou v teréne sa však jeho prieskum nekončí. Nálezy sa presunú do laboratórií, kde ich budú ďalej skúmať. Na jeseň sa pod Striebornú tím odborníkov a nadšencov opäť vráti, aby poodhalili ďalšie tajomstvá doby dávno minulej. V budúcnosti by predmety, ktoré sa tu našli, mali zostať v regióne. Mohli by sem pritiahnuť turistov. Ale momentálne je to len zbožné prianie. Zatiaľ jedinou mini lastovičkou v tomto smere je malá expozícia v tunajšom obecnom úrade.
