POLTÁR. Na svojich fotografiách sa snaží zachytiť prírodu. Darí sa mu to. Za svoju tvorbu získal Ivan Bitala viaceré ocenenia. Naposledy bodoval na Krajskej súťaži a výstave fotografií AMFO 2011 vo Zvolene.
„Niekoľkokrát sa mi podarilo vyhrať súťaž Fotografia mesiaca a mať tak svoju fotografiu na celej strane v dvoch časopisov,“ pochváli sa Poltárčan.
Dôležité je cvaknúť v správny okamih
Fotografovaniu sa venuje už piaty rok. „Bol som rybár, poľovník, dokonca i maliar, no nakoniec mi učarovala fotografia. Fascinuje ma harmónia v prírode, preto fotím živú i neživú prírodu, no predsa len srdcu bližšia mi je tá živá. Už ako chlapec som dokázal celé hodiny ležať v tráve a sledovať sýkorku, ako neúnavne kŕmi svoje potomstvo. Takto si oddýchnem, relaxujem v lone prírody a občas sa podarí aj dobrý záber,“ hovorí Ivan.
Neraz sa mu stane, že pri čakaní na vhodný záber zažije aj humorné príhody. „Raz mi na hlave pristál vtáčik a srna prišla ku mne tak blízko, že sa ňufákom takmer dotkla fotoobjektívu,“ priznáva. Dôležité je zachytiť ten správny okamih. „Raz som čakal na moju obľúbenú srnčiu zver a odrazu sa predo mnou zjavila líška so sliepkou v papuli. Okamžite som cvakal. Vyšli z toho celkom slušné fotografie,“ priblíži okamihy zo svojho koníčka trpezlivý fotograf.
Keď mu bolo smutno, písal básničky
Dal prednosť digitálnemu fotoaparátu. „Je to praktickejšie aj pohodlnejšie. Technika napreduje, treba sa prispôsobiť. Analóg má svoje výhody, no digitál tiež,“ hovorí. Dobrý fotograf podľa neho musí mať cit pre detail, fantáziu i trpezlivosť. Ak to všetko má, odzrkadlí sa to v jeho fotografiách. Vďaka jeho koníčku môže aj verejnosť nazrieť do sveta, ktorý je pre mnohých vzdialený. Do sveta prírody, ktorá Ivana už roky fascinuje.
„Keď som odišiel za prácou do Čiech a nemal som možnosť chodiť do nej, tak som písal básničky. O jelenej ruji, o západe slnka alebo jari,“ hovorí člen Slovenského klubu fotografov prírody. Pretože bol aj poľovníkom, má to v porovnaní so svojimi „kolegami“ ľahšie. „Zver si viem privábiť. Takže nemusím na ňu niekde v úkryte čakať hodiny. Ale aj tak sa niekedy nachodím desiatky kilometrov. Napríklad pri fotení plesnivca alpínskeho vo Vysokých Tatrách,“ priznáva.
Jeho koníček je finančne náročný, preto sa snaží zarobiť si naň fotením svadieb, krstín či iných dôležitých udalostí v živote. „Možno sa mi raz podarí uživiť sa mojím koníčkom. Zatiaľ je to však len sen,“ dodá.
