TORNAĽA. V sobotu 30. júla o 21.00 hod. sa park Zoltánka v Tornali premení na miesto konania podujatia In da park. To je priamym pokračovaním minuloročného JRD Art Campu a predminuloročnej Hranice. Rovnako ako pri predošlých podujatiach, aj pri In da park sa organizátori z občianskeho združenia Art-Eko snažia o pretvorenie chátrajúceho priestoru na pozadí umeleckej a najmä ľudskej spolupráce v rámci užšieho gemerského a širšieho Vyšegrádskeho regiónu.
In da park ukáže svetelné inštalácie, tanečno-divadelný performance, premietanie filmu, maľovanie graffitov na blok neplatičov, ale aj obliekanie stromov. Program, ktorý budú diváci môcť v Zoltánke vidieť, sa symbolicky odráža od stáročia starých stromov z celého sveta, ktoré práve tu rastú a ich korene presahujú súčasné hranice. Autor projektu Peter Kočiš o význame projektu povedal: „Zoltánka síce slúži kultúre počas celého roka, ale diváci do nej len prídu a odídu. In da park si dáva za cieľ upozorniť na vzácne dedičstvo a zároveň ukázať jeho význam v inom kontexte.“
Umelci budú v tornaľskom parku tvoriť už od pondelka (25. 7.). Ich diela teda vzniknú priamo v parku, aby čo najlepšie odrážali ideu projektu. Aj keď má väčšina umelcov slovenskú štátnu príslušnosť, ich národnosti sa rôznia od maďarskej, českej až po rómsku. Tento fakt tvorí dôležitú paralelu medzi umelcami a stromami, ktoré za svoj život neraz zmenili svoju štátnu príslušnosť, ale stále zostali rovnakými. Dôležitou je aj účasť tanečníc z Tornale, pretože vyjadrenie ich špecifického vzťahu k vlastnému parku nevyhnutne patrí do koncepcie podujatia In da park.
Park Zoltánka vznikol ako záhrada ešte v 13. storočí. Odvtedy sa vo vlastníctve rodu Tornallyovcov zmenil na anglickú záhradu plnú vzácnych cudzokrajných stromov, ktorá bola v prvej polovici 20. storočia otvorená širokej verejnosti. Vzácne sú dva 300-350 ročné platany, ktoré v Zoltánke rastú. V moderných dejinách sa toho v parku veľa neudialo a nedeje. V novodobom amfiteátri postavenom v druhej polovici 20. storočia, ktorý slúžil ako panoramatické kino sa už nepremieta, a tak je len občasným dejiskom kultúrnych podujatí. Postupom času tak zanikol význam parku ako miesta, ktorému dominovala zeleň – stromy.
