DIVÍN. Niektoré vraj robil metódou pokus – omyl. Hlavne zo začiatku. „Veď nikto nie je hneď majster sveta a výroba nožov vôbec nie je ľahká,“ s úsmevom na tvári hovorí Mikuláš Žilka z Divína. Má šesťdesiatsedem rokov a výrobe nožov sa venuje už štyri desaťročia. Nože z jeho dielne nájdete po celom svete, napríklad aj v Austrálii, Amerike či Fínsku. Každý kus je originálom, spája sa v nich kvalita s umeleckým prevedením. Nie je teda divu, že o zákazky nemá čiperný dôchodca núdzu.
Talent zdedil po otcovi
Jeho otec bol šikovným kováčom. Mikuláš sa od malička pohyboval okolo neho, a tak si zamiloval kov. „Keď som dos-pel k presvedčeniu, že výroba nožov je to, čo ma baví, zadovážil som si potrebné náradie a pustil sa do toho. Vedel som, že sa musím vyzbrojiť poriadnou dávkou trpezlivosti, pretože od samého začiatku som sa musel spoľahnúť len sám na seba a strohé rady z odbornej literatúry. Postupne som sa zdokonaľoval a dospel k pres-vedčeniu, že by som si mojím koníčkom mohol zarobiť aj na chlebík. No vedel som, že k tomu nemôžem byť len dobrý, musím byť najlepší. Študoval som literatúru, radil sa, až som sa dostal tam, kde som dnes,“ vraví zručný majster.
Kvalitná oceľ je základ
Vo svojej dielni, ktorú má v garáži, trávi veľa času. No vždy len vtedy, keď má chuť a kopne ho múza. Nožík vypustí z ruky až vtedy, keď je s ním naozaj spokojný. Musí byť ostrý, vyrobený z kvalitnej ocele a s rúčkou, na ktorej je každučký detail perfektný.
„Na rukoväť je najlepšie drevo zo slivky. No obľúbené je aj parožie, mahagón a orech. Nemám rád čerešňu. Podľa mňa je to nevďačné drevo, s ktorým sa zle pracuje. Ja nerobím nože na ozdobu, každý je funkčný,“ hovorí Divínčan. Najdrahší nôž predal za 160 eur do Čiech. „Cena závisí od veľkosti noža. Menšie idú po 35, tie väčšie po 110 eur,“ upresní ceny nožiar.
Privítal by pokračovateľa remesla
Proces výroby noža nie je jednoduchý. Vyrezanie, príprava dierok, nitovanie, gravírovanie, zakalenie, leštenie, to všetko zaberie hromadu času. „Ja však patrím medzi generáciu, ktorej sudičky do vienka nadelili viac trpezlivosti i zodpovednosti ako dnešnej mládeži. Z mojej dielne zlý nôž nevyjde,“ tvrdí starý otec, ktorý by bol rád, keby aspoň jeden z troch vnukov šiel v jeho šľapajách, aby nožiarstvo v jeho rodine nezaniklo. „Vek mi uberá zo zraku, ktorý je pri výrobe nožov veľmi dôležitý. Jeden z vnukov sa aj chvíľu chytal môjho remesla, ale potom ho to akosi prešlo. Dúfam, že keď bude starší, vráti sa k tomu,“ vysloví prianie šikovný Divínčan.
